HUMENNÉ. Problémy so zverou v okrajových lokalitách trvajú už niekoľko rokov. Jej výskyt dlhší čas registrujú ľudia z Kudloviec i Poľany. Ján Lukáč diviaky stretáva pravidelne každý rok. S úsmevom uviedol, že sa podľa nich dajú nastavovať aj hodiny.
„Niekedy dávnejšie sa v lokalite objavila líška či srnec. Po čase som však ostal zarazený, z lesa začali prichádzať divé svine,“ spomenul a dodal, že k situácii došlo približne pred ôsmimi rokmi. „Objavila sa skupinka s matkou a malými. Na jednej strane to bolo milé, vidieť pásikavé mláďatá, no s odstupom času som začal registrovať veľké kusy, ktoré sa to možno naučili od starších. Spočiatku boli plaché, zľakli sa aj najmenšieho zvuku,“ uviedol.
Návštevy sa však začali opakovať. „Je ťažké povedať, či to boli tie isté diviaky, no vedeli, že sa tu pre nich vždy niečo nájde, napríklad gaštany či žalude. Pochybili aj ľudia, ktorí pod les vynášali spadnuté ovocie či zeleninu,“ povedal Ján a dodal, že situácia sa vyriešila prostredníctvom kompostérov od mesta. Problém mohol vzniknúť podľa neho aj tak, že diviaky boli premnožené a začali sa sťahovať bližšie k ľuďom. Tí ich teda nechcene prikrmovali. „Je to len moja domnienka. Zver tam mala bufet a bola viac a viac odvážnejšia. Najprv sa prestala báť aut a neskôr sa odvážila chodiť aj po ceste. Skúšali sme ich plašiť, napríklad petardami. Niekoľko minút po výbuchu zábavnej pyrotechniky sa však vrátili,“ spomína obyvateľ Poľany. „Pamätám sa, ako som v jeden večer šiel domov autom a uvidel som ich blízko točne. Zastavil som niekoľko metrov pred diviakom a on sa ani nepohol. Blikol som, pridal plyn, aby ho vystrašil zvuk motora, ale on ostal stáť. Pomohlo až krátke trúbenie,“ opísal Ján svoj zážitok a dodal, že v priebehu noci sa zver vrátila.
„Nie vždy sa odvážili prísť až k ceste, mohli sme ich však počuť z neďalekej Orechovej lúky. Políciu a iné zložky sme v tom čase nevolali, pretože vtedy bola zver ešte relatívne plachá. Najhoršie to bolo asi minulý rok, kedy diviaky chodili po celej ulici. Prešli k nám do záhrady od spodného suseda, ktorý je dlhodobo v zahraničí. V tom čase nemal pokosený pozemok. Na určitých častiach to vyzeralo, ako by si tam zriadili ležoviská,“ opisoval zážitok so slovami, že jeho rodina mala obavy, či tam náhodou nocujú. Diviaky mu zničili plot, vyvalili kompostér a vyjedli posadenú zeleninu. „Pletivo pre nich nepredstavuje prekážku. Kúpili sme teda kari siete a pripevnili ich k plotu. Výhodou je, že polovica nášho pozemku je ohraničená betónovým oplotením. Môj otec vtedy zavolal štátnych policajtov, no keďže sa tam divé svine už nenachádzali a nebolo žiadne ohrozenie, nemali ako zakročiť. Všetko však náležite zdokumentovali,“ uviedol Ján a spomenul, že v súčasnosti vidí problém aj vo vypínaní pouličného osvetlenia. „Je pravda, že na ulici sa takto neskoro nezdržiavam. No keď vyjdem na terasu alebo pred dom, všade je tma a počujem diviaky, ako môžem vedieť, či sa náhodou nedostali na môj pozemok? Bránu na noc stále zatváram, ale človek nikdy nevie,“ skonštatoval obyvateľ Poľany. foto: net