Št. feb 2nd, 2023

Vianoce sú o radosti, mieri v duši, ale aj o stretnutiach s blízkymi ľuďmi a čarovných spomienkach. Aké mali vianočné sviatky počas detstva známe osobnosti nášho regiónu a ako dodržiavajú tradície aj teraz, sme sa opýtali Aleny Navrátilovej, Jána Ondu a Jozefa Oklamčáka.

JÁN ONDA

(riaditeľ odboru kancelárie guvernéra Národnej banky Slovenska)

„Na svoje Vianoce počas detstva si pamätám veľmi dobre, lebo každý rok boli identické. Vyjadrím to v skratke. Predpoludním, ako ináč som pravidelne miništroval na bohoslužbách v cerkvi, pretože v mojej rodnej obci (pozn. red. – Úpor v Trebišovskom okrese) žijú prevažne gréckokatolícki veriaci. Každý deň popoludní na dedinskom jazierku sme vo veľkom „mastili“ obľúbený hokej. Vo večernom čase som občas pozrel televízny program. V tých časoch ale bol len jeden televízny kanál, takže nebolo z čoho príliš vyberať. Napriek tejto, takpovediac jednotvárnosti Vianoc, veľmi rád si na ne spomínam. Bolo to obdobie, plné radosti a dovolím si povedať, že to boli naozaj skutočné Vianoce. Už niekoľko desaťročí žijem v Bratislave, ale tradície, ktoré mám zafixované z detstva spolu s partnerkou (pozn. red. – rodáčka z Michaloviec) naďalej dodržiavame, predovšetkým, čo sa týka jedálnička. To znamená, že ho tvoria: kapustnica bez mäsa, bobaľky s kapustou alebo makom, no a tradične kapor, ktorého práve na Vianoce veľmi obľubujem. Darčeky pod vianočným stromčekom sú bohatšie, ako za môjho detstva, ale tie vnímam iba ako kolorit vianočných sviatkov. Horšie je to s návštevou bohoslužieb, aj keď sa snažím chodiť aspoň na polnočnú svätú omšu a v prvý vianočný deň. Aj keď hlavne vo veľkých mestách už necítiť tak atmosféru Vianoc, ako za môjho detstva, na tieto sviatky sa vždy veľmi teším. Ani tento rok nie je žiadnou výnimkou“

ALENA NAVRÁTILOVÁ

(riaditeľka Krajskej hvezdárne a Zemplínskeho kultúrneho centra v Michalovciach)

„Čo sa týka môjho detstva, som rodáčkou z neďalekých Sobraniec, kde sme dodržiavali zaužívané vianočné zvyky a tradície. Bolo to krásne a nezabudnuteľné obdobie. Počas prípravy sviatočnej večere sme od rána spievali známe koledy. Vôbec to však neboli Vianoce o bohatosti a rôznorodosti darčekov. Tie boli skôr skromnejšie, ale boli darované s láskou. Išlo nám však v prvom rade o utužovanie a upevňovanie rodinných vzťahov, toto bola hlavná priorita. Na stole nechýbali vianočné jedlá, typické pre zemplínsky región. Štedrý deň sa ale u nás každoročne niesol aj v znamení osláv menín. Nielen moja už zosnulá mamka sa volala Eva, nositeľkou tohto pekného mena je aj moja sestra. Takže, sviatočný čas bol u nás spojený nielen s prijímaním mnohých vianočných vinšov, ale aj s početnými meninovými gratuláciami. Počas prvého a druhého vianočného dňa sme každoročne navštevovali starých rodičov v obciach Remetské Hámre a Poruba pod Vihorlatom, na čom mám tiež krásne spomienky. Prejdem k súčasnosti. Snažím sa o dodržiavanie všetkých dávnych zvykov. Rozhodne som nezanevrela na spievanie kolied. Na sviatočnom stole sú stále rovnaké jedlá, na tom sa už nikdy nič nezmení. V súčasnosti, už počas Vianoc vo väčšej miere sledujem televízny program, predovšetkým neodmysliteľné vianočné rozprávky a filmy. Samozrejme, stále nechýbajú ani návštevy blízkych. Tešíme sa, že v tieto dni nemáme žiadny zhon a ani pracovné povinnosti. V príjemnej atmosfére sa do sýtosti porozprávame a s úsmevom si zaspomíname na rôzne veci z minulosti.“

JOZEF OKLAMČÁK (zakladateľ a dlhoročný organizátor súťaží krásy Miss Slovensko)

„Som rodákom zo Sobraniec, kde sme si vždy dali záležať na dodržiavaní zaužívaných vianočných zvykov a tradícií. Z rodného mesta som však odišiel už pred 45 rokmi, ešte v druhej polovici 70-tych rokov. Z dôvodu študijných a pracovných povinností som sa odsťahoval do Bratislavy. Musím však povedať, že na mojom prežívaní najkrajších sviatkov v roku sa vôbec nič nezmenilo. Poctivo dodržiavam „sobranské“ Vianoce. Rozdiel je jedine v tom, že v rodných Sobranciach pripravovala sviatočné jedlá moja mama. Tá však už ale nie je medzi nami. Rovnocenne ju nahradila moja manželka. Vôbec nič sme za tie dlhé roky na svojich zvykoch nezmenili. Východniarske tradície stále vzorne dodržiavame. O to viac, že moja manželka pochádza z obce Nižná Rybnica, čo je len kúsok od môjho rodného mesta. Na Štedrý deň pri slávnostnom stole každoročne večeriame oplátky s medom a cesnakom, kapustnicu, bobaľky a rybu so sviatočným koláčom. To jednoducho musí byť. Bez toho si Vianoce ani neviem predstaviť. No a pochopiteľne, k tomu patria aj ďalšie dlhoročné zvyky. Na stole sú zakaždým jablká, ktoré si každý vyberie a rozkrojí a samozrejme sviečka, ktorú sfúkavame. Takto sa preverujú zdravie a život v nasledujúcom roku. Okolo stola je každoročne na Vianoce opásaná reťaz, čo jednoznačne symbolizuje súdržnosť a jednotu rodiny. No a potom príde na rad pozeranie televízie. Pozrieme si klasiku v podobe rozprávky Tri oriešky pre Popolušku, ako aj ďalšie obľúbené filmy a rozprávky. Jednoducho, Vianoce u nás majú zaužívanú podobu. Ja osobne ich trávim úplne rovnako ako v detstve. Na tom sa nič nezmenilo a ani sa nič nezmení.“

adminpn

Od adminpn

Pridaj komentár

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com