Št. dec 1st, 2022

Po vianočnom období nám nastal čas fašiangov, ktorý bude trvať až do popolcovej stredy. Je to obdobie plné plesov, osláv a iných podujatí. Mnoho z nás zaujíma, ako to u nás na Zemplíne vyzeralo práve v tomto období. Do minulosti sme nazreli spolu s etnológmi Zemplínskeho múzea v Michalovciach, Jozefom Hrabovským a Marošom Demkom.

Kedy máme prvú zmienku o fašiangoch na Slovensku?
Najstaršie písomné zmienky o fašiangoch na našom území sa nachádzajú v prameňoch k Veľkej Morave (9. storočie po Kristovi), kedy je toto obdobie nazývané „mjasopust“. V priebehu stredoveku ho nahradil názov nemeckého pôvodu „fašangy“.

Ako sa oslavovali a čo bolo ich súčasťou? Napríklad prebiehali inak na Zemplíne v porovnaní s inými časťami Slovenska?
Fašiangami sú označované dni od 6. januára do pohyblivého termínu Popolcovej stredy, od ktorého závisí aj ich dĺžka. Korene fašiangových zvykov siahajú do doby slovanských pohanských predkov. „Začiatkom 20. storočia boli fašiangy slávené ako prejav všeobecnej radosti, veselosti, čas recesie, keď bolo „všetko naopak“ a všetko dovolené. Na dedine to bol čas väčšieho počtu tanečných zábav ako inokedy. Jedným z charakteristických znakov fašiangov bolo totiž aj to, že sa konali i svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen celej rodiny, ale celej dediny,“ povedal etnograf Jozef Hrabovský, zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.

Líšili sa u ľudí s rôznych spoločenských vrstiev?
Zábavy, obchôdzky maskovaných postáv, hojnosť jedla a pitia sa koncentrovali, podľa etnografa, hlavne do posledných troch dní fašiangov, ktoré sa na Zemplíne nazývali aj zapuški, lamaňik alebo jednoducho ostatne fašengi. „Počas týchto dní boli rozšírené zábavy a aktivity všetkých spoločenských i vekových skupín. Najaktívnejšou skupinou na dedinách bola najmä mládež. Počas posledných troch dní sa schádzala v kúdeľných izbách, kde si robila zábavy a hostiny, plné jedla, hudby, spevu a tanca,“ vysvetlil Hrabovský. Spôsob a formy zábavy počas fašiangov sa za posledné roky výrazne zmenili. „Tradičné tanečné podujatia a zábavy v krčme pre mládež, nevesty i ženáčov, nahradili bály a plesy, ktoré boli obľúbené najmä u starších. Zaujímavosťou je, že zaužívaná bola aj takzvaná plesová turistika, teda účasť na viacerých veľkých plesoch mimo obce a v mestách, ktorých termíny neraz zasahovali aj do pôstneho obdobia,“ prezradil Hrabovský.

Sú známe nejaké tradičné fašiangové recepty?
Typickým jedlom pre fašengi na Zemplíne boli najmä „kreple“ a „čeregi“. Kým prvé sa robili z kysnutého cesta a mali okrúhly tvar, tak čeregi sa piekli z nekysnutého cesta a mali tvar štvorca alebo kosoštvorca. Obe jedlá sa vyprážali na roztopenej masti. Okrem toho sa jedla najčastejšie kapusta so slaninou, klobásou a zemiakmi a k povinnostiam mládencov patrilo obstarať fľašu pálenky.

Katarína Irchová

adminpn

Od adminpn