Pán Juraj Pandoš z Lackoviec, ktorý uzrel svetlo sveta 22. apríla 1922, toho zažil mnoho. Za prítomnosti svojej najmladšej sestry Márie, blízkej rodiny, starostky a poslancov obce, oslávil presne o sto rokov neskôr nádherné jubileum.
Štátna hymna, básne, piesne, príhovory, blahoželania i slávnostné „Mnohaja blahaja ľita“ zneli v piatok podvečer v kultúrnom dome v obci Lac-kovce. Kedysi mestská časť Humenného mala a stále má aktívneho občana Juraja, ktorý sa venoval rodine i obci s veľkodušnosťou. V príhovore jeho životnú cestu priblížila pani starostka Ing. Ľuboslava Hofericová. Prežil Druhú svetovú vojnu a v mladosti bol vlakvedúcim. S manželkou Zuzanou vychovali dvoch synov a dcéru, od ktorých má pán Pandoš nielen vnúčatá a pravnúčatá, ale už aj prapravnúčatá. Počas svojho života sa vo významnej miere podieľal na rozvoji obce a pravidelne sa zúčastňoval rôznych spoločenských i športových aktivít. Založil ochotnícke divadlo, ktoré viedol a prezentoval na nejedných divadelných pretekoch. V rokoch 1976 – 1989 pôsobil ako člen pléna mestského národného výboru Humenné za miestnu časť Lackovce, pre ktorú spravil mnoho užitočného. Zasadil sa o výstavbu cesty k cintorínu, vysadenie lipo-
vej aleje, plynofikáciu obce, jej skrášľovanie, ohradenie ihriska, budovanie parkov, spevnenie brehov Cirochy a podobne. V komunistických časoch, ktoré boli ťažké najmä pre Cirkev, mal tiež odvahu a odhodlanie zveľaďovať kostol, ktorý takisto plynofikovali a vysadili pri ňom stromy či ružové kry. Ľudia poznajú pána Pandoša ako úprimného a láskavého človeka, ktorý je vždy ochotný pomôcť a poradiť. Na živote v obci sa zúčastňoval až dokým mu to zdravie dovoľovalo. Teraz je jeho podielom oddych v kruhu blízkych, ktorí pri ňom čerpajú životnú múdrosť. Jeho sestra na ňom najviac obdivuje schop-nosť povzniesť sa nad problémy. „Nikdy sa nerozčuľuje. Aj keď je niečo také, on si len povie: Ach, čo tam…,“ ukončuje s mávnutím ruky a úsmevom osemdesiatšesťročná Mária.