PODVIHORLATSKÉ NOVINY

Noviny pre Vás všetkých

RYBY POD ZBOJNÝM A V ZBOJNOM

Foto: Výrava pod Zbojným Foto zdroj: Stanislav Géci

     Výrava

        Pre odloženie rekonštrukčných prác vývarísk pod vodnou nádržou (ďalej VN) Zbojné sa záchranný odlov rýb a rakov riečnych v roku 2021 neuskutočnil, ale nám to nebránilo v tom,  aby sme na tomto peknom úseku riečky Výravy pod VN Zbojné prieskum vykonali v tom istom roku. 
        Riečka preteká málo dotknutým územím okresov Medzilaborce a Humenné. Takmer 25 km dlhý ľavostranný prítok Laborca pramení v Laboreckej vrchovine, tečie južným smerom a pod Jabloňou sa stretáva s Laborcom.  Celý vodný tok je súčasťou  lovného pstruhového revíru Výrava r.č. 4-4150-4-1. Na Výrave sa nachádza VN Zbojné, ale tá je samostatným revírom. Revíry obhospodaruje MsO SRZ Humenné.  Dno toku je kamenisto-štrkovité, jeho línia je zvlnená. 
          Pre neprekonateľnú prekážku ktorou je vysoká hrádza VN Zbojné  končia ryby migráciu v jej vývariskách.  Na vyše 100 m úseku  sme zistili dominantný výskyt plosky pásavej pred pstruhom potočným, mrenou škvrnitou a  čerebľou pestrou. Početnosť plosky dosiahla takmer 89 % zastúpenie. Pstruha, zväčša jednoročnú násadu zo samo výteru sme  zisťovali poskromne na  prelovovanom úseku Výravy a väčšie jedince pstruha  vo veku   3-4 roky  obývali biotop vývarísk  spoločne s generačnými ploskami.  Mlaď plosky  sme vo vývariskách  neobjavili, zrejme sa stala vítaným potravným zdrojom  pre pstruha.
   Výrava ešte v rokoch 2016-2017 mala  peknú návštevnosť až do 218 návštev ročne, ale v ďalších rokoch rybárov ubúdalo.  Lovili sa až štyri druhy rýb, oba pstruhy, potočný a dúhový, lipeň a jalec hlavatý, ale úlovky sa v posledných rokoch ustálili len na niekoľkých exemplároch pstruha potočného. V spomínaných dvoch rokoch počas slušnej návštevnosti sa ulovilo niekoľko lipňov tymianových o priemernej kusovej hmotnosti 300 g. 

Foto: Čerebľa pestrá z riečky Foto zdroj: Stanislav Géci

      VN Zbojné 

        Táto lovná pstruhová nádrž evidovaná pod r.č.  4-4020-4-1 je 8 hektárovou vodnou nádržou na riečke Výrava. No nedá sa hovoriť o  vodnej ploche, lebo nádrž je dlhodobo vypustená.  Dlhodobo, znamená niekoľko desiatok rokov. Aj keď má v názve VN je to fakticky suchý polder  aj so stanovenou minimálnou zarybňovacou povinnosťou určený  pre zadržiavanie  prívalových vôd z veľkého povodia Výravy. Dno nádrže rybári aj s príslušnou správou povodia v minulosti čistili od náletových drevín.  Na dne je po rokoch opäť hustý a vysoký porast a Výrava sa vďaka tejto malej džungli rozliala do veľkého množstva prúdov a ramien a vytvorila barinaté dno.  Na hlavnom toku si bobry vybudovali sústavu nízkych kaskád.  Dno toku je povyše piesčito-hlinité  a pred hrádzou na niekoľkých desiatkach   metroch je  značne bahnisté s vodným stĺpcom okolo jedného metra.  Do vodnej nádrže, resp.  koryta toku Výravy sme vošli veľmi opatrne v miestach, ktoré využíva  na prechod, alebo napitie sa, či letný kúpeľ vysoká zver a možno aj jediný medveď hnedý na ktorého nás upozornili zo Správy CHKO Východné Karpaty.  
 Na piesčitom úseku  sme naďabili, na niekoľkých miestach  s čírou vodou na hladine ktorej sa trblietali lúče slnka  stovky čereblí pestrých, ktoré sa snažili ukryť do pobrežnej vegetácie.  Aj  ďalšie druhy,  ojedinele sa vyskytujúci slíž severný, pstruh potočný a mrena škvrnitá  tiež skôr zaujímal  tento úsek ale už smerom nadol.   Dolný bahnistý úsek  pred hrádzou s hlbšou vodu bol  kráľovstvom takmer výlučne jalca hlavatého o veľkosti od  100 mm  do 370 mm, ktorý nahradil plosku  s pod nádrže. 
Raky  riečne už zrejme boli ukryté v škárach vývarísk , preto sa nepodarilo uloviť ani jedného.  Ak  sa vodohospodári  rozhodnú v tomto roku vykonať  ich opravu, uvidí sa, či predpoklady ochranárov o ich výskyte sa splnia.  Ak nie, aspoň ryby budú z úseku pod nádržou evakuované…
Prieskum týchto  dvoch lokalít patril k tým najkrajším zážitkom v roku 2021 na východoslovenských tokoch a to sme kvôli avizovanému  medveďovi nepotrebovali ani zvonček , lebo suché obdobie neprialo hríbom ani v okolitých krásnych lesoch.

Stanislav Géci