Výrava
Pre odloženie rekonštrukčných prác vývarísk pod vodnou nádržou (ďalej VN) Zbojné sa záchranný odlov rýb a rakov riečnych v roku 2021 neuskutočnil, ale nám to nebránilo v tom, aby sme na tomto peknom úseku riečky Výravy pod VN Zbojné prieskum vykonali v tom istom roku.
Riečka preteká málo dotknutým územím okresov Medzilaborce a Humenné. Takmer 25 km dlhý ľavostranný prítok Laborca pramení v Laboreckej vrchovine, tečie južným smerom a pod Jabloňou sa stretáva s Laborcom. Celý vodný tok je súčasťou lovného pstruhového revíru Výrava r.č. 4-4150-4-1. Na Výrave sa nachádza VN Zbojné, ale tá je samostatným revírom. Revíry obhospodaruje MsO SRZ Humenné. Dno toku je kamenisto-štrkovité, jeho línia je zvlnená.
Pre neprekonateľnú prekážku ktorou je vysoká hrádza VN Zbojné končia ryby migráciu v jej vývariskách. Na vyše 100 m úseku sme zistili dominantný výskyt plosky pásavej pred pstruhom potočným, mrenou škvrnitou a čerebľou pestrou. Početnosť plosky dosiahla takmer 89 % zastúpenie. Pstruha, zväčša jednoročnú násadu zo samo výteru sme zisťovali poskromne na prelovovanom úseku Výravy a väčšie jedince pstruha vo veku 3-4 roky obývali biotop vývarísk spoločne s generačnými ploskami. Mlaď plosky sme vo vývariskách neobjavili, zrejme sa stala vítaným potravným zdrojom pre pstruha.
Výrava ešte v rokoch 2016-2017 mala peknú návštevnosť až do 218 návštev ročne, ale v ďalších rokoch rybárov ubúdalo. Lovili sa až štyri druhy rýb, oba pstruhy, potočný a dúhový, lipeň a jalec hlavatý, ale úlovky sa v posledných rokoch ustálili len na niekoľkých exemplároch pstruha potočného. V spomínaných dvoch rokoch počas slušnej návštevnosti sa ulovilo niekoľko lipňov tymianových o priemernej kusovej hmotnosti 300 g.
VN Zbojné
Táto lovná pstruhová nádrž evidovaná pod r.č. 4-4020-4-1 je 8 hektárovou vodnou nádržou na riečke Výrava. No nedá sa hovoriť o vodnej ploche, lebo nádrž je dlhodobo vypustená. Dlhodobo, znamená niekoľko desiatok rokov. Aj keď má v názve VN je to fakticky suchý polder aj so stanovenou minimálnou zarybňovacou povinnosťou určený pre zadržiavanie prívalových vôd z veľkého povodia Výravy. Dno nádrže rybári aj s príslušnou správou povodia v minulosti čistili od náletových drevín. Na dne je po rokoch opäť hustý a vysoký porast a Výrava sa vďaka tejto malej džungli rozliala do veľkého množstva prúdov a ramien a vytvorila barinaté dno. Na hlavnom toku si bobry vybudovali sústavu nízkych kaskád. Dno toku je povyše piesčito-hlinité a pred hrádzou na niekoľkých desiatkach metroch je značne bahnisté s vodným stĺpcom okolo jedného metra. Do vodnej nádrže, resp. koryta toku Výravy sme vošli veľmi opatrne v miestach, ktoré využíva na prechod, alebo napitie sa, či letný kúpeľ vysoká zver a možno aj jediný medveď hnedý na ktorého nás upozornili zo Správy CHKO Východné Karpaty.
Na piesčitom úseku sme naďabili, na niekoľkých miestach s čírou vodou na hladine ktorej sa trblietali lúče slnka stovky čereblí pestrých, ktoré sa snažili ukryť do pobrežnej vegetácie. Aj ďalšie druhy, ojedinele sa vyskytujúci slíž severný, pstruh potočný a mrena škvrnitá tiež skôr zaujímal tento úsek ale už smerom nadol. Dolný bahnistý úsek pred hrádzou s hlbšou vodu bol kráľovstvom takmer výlučne jalca hlavatého o veľkosti od 100 mm do 370 mm, ktorý nahradil plosku s pod nádrže.
Raky riečne už zrejme boli ukryté v škárach vývarísk , preto sa nepodarilo uloviť ani jedného. Ak sa vodohospodári rozhodnú v tomto roku vykonať ich opravu, uvidí sa, či predpoklady ochranárov o ich výskyte sa splnia. Ak nie, aspoň ryby budú z úseku pod nádržou evakuované…
Prieskum týchto dvoch lokalít patril k tým najkrajším zážitkom v roku 2021 na východoslovenských tokoch a to sme kvôli avizovanému medveďovi nepotrebovali ani zvonček , lebo suché obdobie neprialo hríbom ani v okolitých krásnych lesoch.
Stanislav Géci