Naša redakcia už vydala rozhovor s pracovníčkou personálnej agentúry, ktorá nám opísala najväčšie omyly, ktorých sa dopúšťajú uchádzači o zamestnanie. Prinášame Vám aj pokračovanie tejto témy a tentokrát sme sa opýtali PR manažérky pracovného portálu profesia.sk, Nikoly Richterovej na rady, ako si rýchlejšie nájsť prácu.
Čo nepísať do životopisu?
Mnoho ľudí považuje životopis za formálny dokument a tak sa ku nemu aj správa. Uchádzači často používajú úradný jazyk, čo nemusí byť zase vždy až tak potrebné. Za chybu by sme preto označili aj to, keď ľudia okopírujú náplň práce z pracovnej zmluvy. Je dobré, ak uchádzači pracujú so slovom, snažia sa používať jednoduché slová, prípadne jednoduché vety. V tomto prípade by to mal uchádzač brať skôr tak, že na životopise nie až tak dôležité, že je to úradný dokument, ako skôr to, že ide spolu s motivačným listom o jediné dokumenty, ktorými vie kandidát či kandidátka zaujať personalistu ešte predtým, než vôbec dôjde k osobnému kontaktu. Životopis je vlastne taký náš osobný marketingový nástroj, ktorým by sme sa mali vedieť predať. Ďalšie chyby sú napríklad nevhodná fotografia. My ľuďom určite odporúčame, aby do svojho CV uviedli aj fotografiu, mala by však mať určitú formu. Niečo na ten štýl, ako poznáme z občianskeho či pasu, pričom v prípade životopisu môže pomôcť aj jemný úsmev, ktorý pôsobí príjemne. V 25-ročnej histórií nášho portálu sme sa však stretli s rôznymi fotografiami uchádzačov. Niektorí ľudia sa dokonca fotili s bankovkami, zrejme tým chceli ukázať, koľko chcú zarábať, iní si zase vybrali fotky z osláv s pohárikom v ruke, mali sme uchádzačov, čo si dávali fotky bez trička, prípadne uchádzačky s veľkým výstrihom a dokonca boli aj prípady, keď na fotografii nebol človek sám a bolo preto náročné zistiť, kto z toho je uchádzač. Častú chybu robia aj starší uchádzači a uchádzačky, keď do životopisu uvádzajú pracovné skúsenosti či absolvované kurzy pokojne aj 20 či 30 rokov dozadu. V tomto prípade naozaj poukazujeme na to, že je dobré zamerať sa na posledných 5, prípadne 10 rokov. Personalistov naozaj nezaujíma, aký kurz absolvoval človek v deväťdesiatych rokoch. Takéto veci navyše výrazne predlžujú životopis. Treba myslieť na to, že ideálna dĺžka je jedna až dve strany.
Aké vlastnosti uchádzača okrem zručností sú zamestnávateľom všeobecne najviac požadované? ( Napr. dochvíľnosť, zodpovednosť…)
Zaujímavosťou je, že tieto mäkké zručnosti sú v pracovných ponukách stále častejšie, pričom tie tvrdé, teda odborné zručnosti nám za posledné roky z ponúk akosi miznú. Neplatí to iba pri znalostiach cudzích jazykov, vodičského preukazu či prácu s počítačom. Čo sa týka najčastejších mäkkých zručností, ide najmä o komunikatívnosť, schopnosť pracovať pod stresom, schopnosť pracovať v tíme, prezentačné zručnosti, organizačné zručnosti, schopnosť viesť ľudí, analytické myslenie, kritické myslenie či schopnosť niesť zodpovednosť.
Čo by ste poradili dlhodobo nezamestnaným uchádzačom o zamestnanie?
Takýmto ľuďom by sme odporučili najmä stretnutie s kariérovými poradcami. Rekvalifikačný kurz je určite cesta, treba však poukázať na to, že je veľmi dôležité vybrať tú správcu cestu a smerovanie. Pri uchádzačoch je dôležité zistiť, v akom sú rozpoložení, kde by sa vedeli vidieť, aké majú zručnosti a predispozície a zároveň, ako toto všetko korešponduje s trhom práce. V tomto prípade určite nie je dobré podceňovať skutočnosť, že cestu ľudí pri hľadaní práce neovplyvňujú iba odborné faktory, ale aj psychika človeka. V tomto ohľade potrebujeme určite zabezpečiť nielen to, aby sme dlhodobo nezamestnaných posielalo bezhlavo na rekvalifikačné kurzy, ale zamerali sa aj na to či ide o kurzy, ktoré nekorešpondujú iba s trhom práce, ale aj záujmom daného človeka. Iba tak docielime skutočný úspech, my potrebujeme dosiahnuť nielen to, aby ľudia absolvovali kurz, ale aby sa v tom reálne našli a následne získali uplatnenie.
Katarína Irchová