Pi. dec 2nd, 2022
Foto zdroj: shutterstock

V predminulom čísle sme sa s Vami pozreli na to, ako kedysi vyzerali tradičné fašiangy na Zemplíne. Rok však už pokročil a pre kresťanov sa začína obdobie pôstu. „Pochovávať basu“ však nebudeme všetci v rovnaký deň.

Má to jednoduché vysvetlenie. Vďaka rozmanitosti vierovyznaní na našom území sa pre rôzne skupiny obyvateľov začne pôst inokedy. Prví začnú gréckokatolíci v pondelok 28. februára. Po nich budú nasledovať rímskokatolíci na Popolcovú, alebo nárečovo krivú stredu, ktorá tento rok pripadne na 2. marca. Poslední budú pravoslávni veriaci, ktorí sa začnú postiť v pondelok 7. marca. Katolíci tak budú sláviť Veľkú noc 17. apríla, pravoslávni o týždeň neskôr, 24. apríla. Spoločnou črtou pre všetkých bude zdržiavanie sa pôžitkov. V jedle sa viac postia príslušníci východných cirkví, ktorí sa okrem mäsa zvyknú zriekať aj mlieka či vajec a výrobkov z nich. Treba sa však zdržiavať aj zábavy, tanca a hudby. Z toho pochádza aj tradičné, no možno niekde už zabudnuté, pochovávanie basy, ktorým sa malo zabrániť konaniu zábav. Toto odriekanie trvá 40 dní. No ak si spočítate dni od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, ide o trochu dlhšie obdobie. Je to preto, že nedele sa do pôstu nepočítajú.
No a prečo názov „kriva štreda“? Medzi ľuďmi sa povrávalo, že ak by ste v tento deň spievali, pokrivili by sa vám ústa, alebo ak by ste tancovali, pokrivili by ste sa. Takýmito „prihvarkami“ sa navzájom chceli povzbudzovať k dodržaniu prísneho pôstu Popolcovej stredy, ktorý je oproti ostatným pôstnym dňom ešte prísnejší. Iní zasa vraveli, že v tento deň ani nesmiete nasádzať vajcia pod sliepky, lebo by sa vyliahli kuriatka s krivými nohami. Poznáte iné vysvetlenie názvu „kriva štreda“? Budeme radi, ak sa s nami podelíte. 

Martina Drabová

adminpn

Od adminpn