Na huby chodí polstoročie. Z lesa nosí hríby s klobúkmi väčšími ako hlava. Pán Ján Mažerik z Kamenice nad Cirochou v Humenskom okrese si ju užíva naplno. Svojím úlovkom sa rád pochváli.
„Tento má klobúk väčší ako moja hlava,“ ukazuje 63-ročný Kameničan dubák, ktorý nedávno našiel v okolitých lesoch. Na huby chodieva takmer každý deň a nikdy sa nevracia s prázdnym či poloprázdnym košíkom.
„Zbieram maximálne hodinu, dve. Potom sa objavia prvé známky únavy z chodenia, aj košík sa mi zdá už priťažký. Vtedy sa vraciam domov. Všetky huby určite nepozbieram, vidím, že sú tam. Verím, že na mňa do ďalšieho dňa počkajú,“ hovorí.
Sily si totiž treba šetriť aj na domáce spracovanie húb, treba ich vyčistiť, nakrájať, usušiť, zmraziť, porozdávať rodine, kamarátom či známym.
„Keď ich rozdám, mám aspoň dôvod znovu sa vybrať do lesa, tak sa to opakuje každý deň,“ dodáva skúsený hubár.
Treba vedieť hľadať
Do okolitých lesov chodieva Ján Mažerik vyše pol storočia, hubárčiť ho ešte ako malého chlapca naučil otec. V lesoch pozná stovky miest. Aj keď sú na huby štedré, treba vedieť, kam ísť, kde a ako sa pozerať.
„Tieto dubáčiky, teraz keď padá lístie, ani nevidno. Človek musí mať vycibrený zrak, aby hríb našiel. Koľkokrát sa mi stane, že sa obrátim a vidím, že som hríb minul. Stále sa treba otáčať, treba mať aj periférne videnie a rozpoznať, či je tam len lístie alebo aj hríb. Polovica z týchto hríbov rástla pod kopčekom lístia. Pomáham si paličkou, aj nohou zľahka rozhrabávam lístie,“ hovorí a ukazuje na košík plný húb.
„Sú to roky skúseností. Les je taký istý tam, kde hríby nerastú, a aj tam, kde rastú. Keď v jednom roku nájdem na istom mieste hríby, o rok sa tam vrátim. Hríb na tom istom mieste vyrastie aj na budúci rok. Každý deň idem na iné miesto,“ dodáva.
Jesenné nie sú červivé
Ján Mažerik chodieva do lesa po celý rok. Katastrofálne suchá v lete za ostatné roky sú však pre hubárov doslova pohromou.
„Každý rok vidíme prejavy extrémov počasia v prírode. Podľa mojich poznatkov sa podhubie vytvára niekoľko rokov až desaťročie. Ak v lete dva mesiace nezaprší, huby nerastú. Lokálne búrky, hoci intenzívne, nepomôžu. Druhá vec je masívny výrub stromov, miesta bez stromov sú vystavené slnečnému žiareniu, vysychajú a huby na nich prestávajú rasť, znižuje sa druhová pestrosť húb. Les potrebuje pokoj, nie aby sa zmenil na jeden obrovský závod na ťažbu dreva,“ vysvetľuje.
Jesenný zber húb je podľa Mažerika vždy najväčším zážitkom.
„Tieto hríby sú bez jedinej dierky. Letné majú červíky, jesenné nie. Sú to hríby jedna radosť,“ ukazuje rozlomený klobúčik jedného z hríbov.