Zápasy minulého víkendu boli pre neho veľmi špecifické a radostné. Obranca HK Dukla Ingema Michalovce najskôr v piatkovom zápase 22.kola Tipos Extraligy odohral v súboji s Popradom (2:1) svoj päťstý extraligový duel a v nedeľu načal šiestu stovku tam, kde svoju seniorskú kariéru rozbiehal. V košickej Steel aréne, kde Michalovčania taktiež vyhrali 4:3 po nájazdoch.
Tridsaťročný skúsený zadák má za sebou účinkovanie v materských Košiciach, Bardejove, Žiline, Detve, posledné dve sezóny pôsobí v Michalovciach. Predtým odohral tri sezóny v zahraničí – vo francúzskom Nice jednu a v ruskom Dizel Penza dve. Nebyť ich, mohla byť na jeho konte v najvyššej slovenskej súťaži väčšia porcia duelov a v súčasnosti by atakoval vyššie méty. „To áno, no pôsobenie v zahraničí rozhodne neľutujem,“reaguje hráč, ktorý okrem najvyššej slovenskej ligy hral aj najvyššiu súťaž vo Francúzsku a skúsil i ruskú VHL. „Nikdy som nerozmýšľal nad tým, koľko zápasov v Extralige odohrám. Päťstovka je určite pekné číslo a ukazuje, že som niečo odohral. Som za to rád, že som mohol odohrať toľko zápasov a verím, že ďalšie budem pridávať,“ pokračuje Miroslav Macejko.
Pred päťstým dostal z rúk prezidenta klubu Mareka Michajla pamätný dres s číslom 500. Vedel, čo sa na neho chystá? „Niečo som tušil. Schválne som predstaviteľom klubu niečo naznačil, aby sa na to nezabudlo a oni nezabudli,“ smeje sa michalovský obranca, ktorý si jubilejný duel bude pamätať. Nestrelil síce dva góly ako jeho spoluhráč Radovan Puliš hneď v prvom kole tejto sezóny, no i tak ho tešilo víťazstvo nad silným Popradom. „Rado Puliš nastavil latku veľmi vysoko. Určite som myslel na to, že by takéto jubileum bolo potrebné osláviť gólom, žiaľ nepodarilo sa. Samozrejme ale som rád, že sme vyhrali a to bola pre mňa odmena,“ podotýka člena zlatej košickej generácie, ktorá od ôsmeho ročníka získavala zlaté kovy. Jej súčasťou boli aj Martin Marinčin a Tomáš Jurčo, ktorí si zahrali aj v NHL a súčasne hrajú v KHL. „Títo dvaja to od nás dotiahli najďalej. Ja zatiaľ iba do Michaloviec,“ pokračuje v dobrej nálade Miroslav Macejko. Ten paradoxne svoju šiestu stovku otvoril na mieste, kde začínal kariéru – v košickej Steel aréne. Mimochodom, svoj prvý domáci extraligový zápas odohral 5.11.2010 práve v košickom domovskom štadióne proti Zvolenu. Košičania vyhrali 4:3 po nájazdoch a takým istým výsledkom sa skončil michalovský duel v nedeľu, len s tým, že dva body tentoraz brali hostia. „Je to také symbolické, že tam, kde som začínal, som odštartoval aj šiestu desiatku. Teraz som sa na zápas tam veľmi tešil a potešil ma aj výsledok. Vyhrali sme nad Košičanmi, ktorí doma ťahali víťaznú šnúru, čo nás veľmi potešilo,“ dodal ešte k nedeli Macejko.
Víťaznú šnúru ťahajú aj Michalovčania. Tí zvíťazili v posledných piatich dueloch a v desiatich dueloch bodovali (deväť z nich vyhrali). Aktuálne im patrí v tabuľke síce až piate miesto, no s minimálnou stratou na tímy pred nimi. „Pred určitým časom sme si povedali, že pôjdeme od zápasu k zápasu a zatiaľ nám to ide. Série sú pekné a všetci veríme, že ich ešte natiahneme,“ konštatuje michalovský obranca. Ten sa najbližšie tento týždeň s tímom v piatok predstaví v Banskej Bystrici a v nedeľu privíta o 16.30 hod. Spišskú Novú Ves. Míľniky kariéry sú predovšetkým medaile. Tie zlaté sa v Macejkovej vitríne blyštia štyri – dve za extraligový titul a dve za prvoligový titul. „Tak samozrejme, že najčastejšie spomínam na tie košické tituly, ale takisto aj na bronz so Žilinou, kde sme urobili druhý najväčší úspech klubu v histórii,“ pokračuje Macejko, ktorý si netrúfa povedať, koľko zápasov v najvyššej extralige odohrá. „Určite chcem ešte hrať niekoľko rokov. Dúfam, že sa mi budú vyhýbať zranenia a že počet zápasov bude narastať,“ dodal 30-ročný michalovský zadák.