PODVIHORLATSKÉ NOVINY

Noviny pre Vás všetkých

HUMENNÉ MÔŽE PRÍSŤ O 800-TISÍC EUR

Protiinflačný balíček z dielne Ministerstva financií SR doslova rozdelil slovenskú spoločnosť. Kým jeho autor Igor Matovič (49) robí všetko pre to, aby svoj nápad dotiahol do víťazného konca, značná časť odbornej verejnosti dúfa v presný opak. Malá nádej im svitla po tom, ako sa časť návrhu rozhodla prezidentka Zuzana Čaputová (48) vetovať.

Hlava štátu vrátila vo štvrtok (9.6.2022) do Národnej rady (NR) SR na opätovné prerokovanie zákon o financovaní voľného času dieťaťa. Tento svoj krok avizovala už v utorok (7.6.). Právna norma zavádza okrem “krúžkovného” aj vyšší prídavok či daňový bonus na dieťa. V zverejnenom odôvodnení vrátenia narýchlo prijatého zákona zopakovala svoje výhrady k skrátenému legislatívnemu konaniu o balíku zmien, ktorého veľká časť začne platiť až od budúceho roka. “Je zrejmé, že opatrenia, ktoré majú nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2023, nemôžu byť spôsobilé zamedziť alebo znížiť negatívne následky bezprostredne hroziacich hospodárskych škôd, na ktoré sa predkladateľ odvoláva. Naopak, je možné konštatovať, že tieto systémové a trvalé opatrenia žiadnym spôsobom nesúvisia s odôvodnením skráteného legislatívneho konania a boli k opatreniam, ktoré majú nadobudnúť účinnosť už 1. júla 2022, pripojené so zámerom, aby systémové zmeny, ktoré majú okrem iného zásadný dopad na samosprávy, neboli predmetom riadneho legislatívneho procesu a sociálneho dialógu,” upozorňuje Čaputová.

Ako je dobre známe, celý “protiinflačný” balíček mal od svojho vzniku viacerých odporcov. Okrem koaličnej SaS to boli predovšetkým samosprávy na čele s Úniou miest Slovenska (ÚMS) a združením SK8 (nezávislé združenie samosprávnych krajov SR). Práve po zapojení samospráv a sociálnych partnerov do legislatívneho procesu počas prípravy zákona volala aj samotná prezidentka. “Je žiaduce, aby boli adresáti právnych noriem s ich obsahom a dôsledkami vopred oboznámení, mohli zákonodarcu vopred varovať pred nezamýšľanými vplyvmi a mali priestor sa na zmenu aj prakticky pripraviť. Diskusia o vecnej podstate zmien, ich vplyvoch, možnosť vyjadriť sa a vypočuť si argumenty viacerých strán sú základnými kameňmi parlamentnej demokracie,” pripomína hlava štátu.

Predseda združenia SK8 Jozef Viskupič prakticky od samotného začiatku varoval, že v prípade schválenia zákona prídu samosprávy o 610 miliónov eur. Obavy pre Podvihorlatské noviny potvrdil aj predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milan Majerský. “Keďže Prešovský samosprávny kraj je počtom obyvateľov najväčší, protiinflačný balíček by spôsobil obrovský výpadok verejných financií. Bolo by to 25 až 30 miliónov eur. Ohrozený by tak bol chod a zabezpečenie tých služieb, ktoré kraj bežne musí zabezpečiť,” povedal evidentne sklamaný župan. “Táto vláda dokázala oproti rozpočtu vybrať na DPH okolo 360 miliónov eur navyše. Ak by sa išlo týmto trendom a tempom, do konca roka to môže byť aj jeden a pol miliardy eur a tým pádom je balík peňazí, z ktorých sa dá kryť pomoc a podpora rodiny.”

Milan Majerský podľa vlastných slov krok prezidentky očakával a jej argumenty považuje za logické. Ako celá situácia dopadne, s napätím očakáva aj primátor Humenného Miloš Meričko. „Bude to mať negatívny dopad. Aj mesto Humenné môže pocítiť nedostatok financií v súvislosti s následnou podporou kultúry, športu a investícií. Samozrejme je všetko previazané aj s enormným nárastom cien energií a komodít,“ uviedol pre naše noviny s dôvetkom, o koľko peňazí by mesto mohlo prísť. „Pre rok 2022 predpokladáme pokles o cca 800-tisíc eur, pre rok 2023 zníženie príjmov o približne 2,5 mil. eur. Zmeny v pravidlách môžu znamenať veľmi významný zásah do financií samosprávy, lebo ťažký vplyv kvôli cenám tovaru a energií pociťujú aj mestá a obce. Návrhy riešenia situácie môžu znamenať útlm rozvojových investičných akcií, neblaho tiež môžu vplývať na kvalitu služieb či mieru rozvoja kultúry a športu v mestách a obciach,” dodal v mene Merička Marián Škuba z tlačového referátu mesta. Humenné má podľa jeho slov kompromisný návrh, ako by sa situácia dala vyriešiť: „Evidujeme nielen enormné zvýšenie cien energií, ale aj stavebného materiálu, bez ktorého nemožno realizovať žiadne investičné akcie. Mesto vo väčšine nie je platcom DPH, takže k cene musí prirátať aj túto položku. Návrhom kompromisu by preto mohol byť nový mix daní, z ktorých by boli financované samosprávy vrátane DPH.“