Ej MÁJE, MÁJE

Prvého mája ráno mnohé slovenské dievčatá prekvapí briezka či smriečok za oknom. Stavanie májov dievčatám hodným na vydaj má u nás hlbokú tradíciu. Aj keď v niektorých regiónoch je bežnejšie stavať ich až na Turíce, v mnohých mestách zneli piesne a oslavy jari už v predvečer Sviatku práce.

„Už Šňina žeľena jak v ľeše haje,“ ozývalo sa námestím Sniny 30. apríla počas toho, ako zamestnanci VPS za prítomnosti primátorky a širokej verejnosti dvíhali máj. Kultúrny program predviedli deti z DFS Šiňava, tanečníci a speváčky FS Šiňava a členovia FS Stužica, ktorí zahrali predstavenie „I doma je Amerika“. Všetkých doprevádzala ĽH Šiňava. Ako kultúrny jav boli máje známe už v antike. Gréci, Etruskovia, Rimania a ďalšie staroveké národy dávali pred prvým májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi, chorobami a búrkami. V stredovekej Európe patrí k naj-starším správa z roku 1225, z ktorej sa dozvedáme, že na 1.mája sa stavali stromy, ako prejav úcty a žičlivosti pred kostol, radnicu, pred domy popredných mešťanov a všeobecne vážených osôb. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa. V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča a mohlo mať až právny význam. Právoplatnosť manželstva bola uznaná na základe sľubu lásky a vernosti. Keďže bol zložený bez prítomnosti svedkov, máj sa chápal ako jeho verejné potvrdenie. V polovici 16. storočia, keď sa zaviedol cirkevný sobášny obrad, postavenie mája už nebolo natoľko záväzné. Neskôr sa význam májov začal v rôznych oblastiach líšiť. Niekde bol postavený len pre dievča, o ktoré sa mládenec vážne uchádzal, inde boli máje spoločným darom mládencov všetkým dospelým dievčatám obce. Niekde sa postavili máje pre všetky dievčatá, avšak tá, o ktorú sa jej šuhaj uchádzal, ho mala viac vyparádený stužkami či šatkami. Chlapci spolu súperili, niekedy si máje navzájom až zhadzovali. Aby nebolo ľúto dievčatám, o ktoré nemal nik záujem, alebo starým dievkam, dávali sa im aspoň vetvičky do okna. Ak niektorá nedostala nič, bola to hanba. Aj dnes je pre dievča máj pred domom pýchou. Napriek tomu, že chlapcom dá jeho príprava zabrať, je to pre nich aj zábava. „My sa tešíme, že môžeme ten máj postaviť,“ vraví Šimon, ktorý sa neraz ťahal s ťažkými briezkami pred dom svojej milej. Spýtali sme sa ho, či má v tejto súvislosti zaujímavú historku: „Minulý rok bol v tom čase zákaz vychádzania, voľný pohyb bol ale dovolený medzi jednou a piatou hodinou v noci. Tak sme išli vtedy,“ spomína so smiechom na nočnú akciu.