Aké boli Vaše pocity, keď sa dozvedeli, že taká veľká invázia je na Ukrajine a vy ste hraničná obec?
Veľký strach, čo to bude.
Predpokladali ste, že pri stupňujúcej sa vojne prídu tu utečenci?
Máme skúsenosť s pohybom na hranici, keď sú napríklad sviatky. Ľudia sa vracajú na Ukrajinu, ostáva nám tu neporiadok.
Čo Vás pozitívne prekvapilo na úplnom začiatku?
Pozitívne? Nič. Chcem však veľmi poďakovať starostom z vedľajších obcí. Všetkých starostov ak zavolám, pošlú mi ľudí, zabezpečia mi čo treba, veľmi som spokojný, veľmi.
Pomáhajú aj iní?
Áno, áno predseda ZMOSU zvolal poradu v Sobranciach. Funguje to tak, ako sme sa dohodli. Riaditeľ sociálnych vecí, pán Tiža a Dzielavský, to sú ľudia, ktorí mi veľmi pomáhajú, tak isto im ďakujem. A samozrejme cirkev. Otec duchovný, to je veľký človek. On si zorganizoval svoje a my už len komunikujeme svoje, čo treba.
Sú tu problémy, ktoré tu nemuseli byť?
Upozorňujem roky, že tu je problém s odpadkami na hranici a teraz vidíme, že Vyšné Nemecké potrebuje takú pomoc.
Máte nejakú reakciu od tých kompetentných, že Vám prídu s tým pomôcť alebo povedia, že odpad a nič?
Odpad, hej a nič. To sa ani neporieši.
Toto bol najväčší a najvážnejší problém čo je v súvislosti s utečeneckou krízou?
Naši ľudia majú strach chodiť po dedine. Ja musím pozerať aj na svojich ľudí.
Čiže strach z tých iných ľudí?
Áno, samozrejme, že pociťujú. Prejdú sa po obci z občania z tretích krajín a nevedia, kto to je, čo má pri sebe.
Čo by ste chceli povedať Slovákom?
Kto nemá takú dedinu, nezažije. Ja len ľutujem svojich občanov, tí sú pre mňa najpodstatnejší no a dúfam, že to zvládneme. Predstavitelia vlády mali by pomáhať takým dedinám, ja mám najväčší prechod, mám tu večný problém s tým, žeby nám pomohli. Príde dajaký vládny predstaviteľ, prejde obchvatom dedinou ale neprejde dedinou, nepríde na obecný úrad. Toto ma najviac tak štve. Je tu minister financií a on nepríde na obecný úrad.
Dušan Plichta