PODVIHORLATSKÉ NOVINY

Noviny pre Vás všetkých

KEĎ CIRKEV POMÁHA AKO PRVÁ

Foto: Gréckokatolícky kňaz František Engel Foto zdroj: Dušan Plichta

Opýtali sme sa gréckokatolíckeho kňaza – otca Františka, ktorý je na hraniciach od prvého dňa.

Vaše pocity pri napadnutí Ukrajiny?
Viem, že to bolo ráno, kedy som čítal správy a hneď som išiel na svätú liturgiu. Ľudia keď sa dozvedeli, že začal útok, tak naozaj všetci v chráme plakali. Nie zo strachu ale zo smútku z toho prečo sa to deje v dnešnej dobe. Došiel som domov, celý deň som bol doma sledoval som média a večer som sa šiel prejsť na hranicu. Bol kľud a na druhý deň ráno znova a po svätej liturgii som prišiel na tú hranicu a už som videl ženy a deti, ktoré postávali vonku. Bola zima, tak prišli na našu faru, tu spali. Cca 20 matiek a 40 detí. Vedeli ste vtedy presne, že čo máte robiť, aký systém alebo to bolo také živelné? Na začiatku to vyzeralo že to je príbeh rybárskeho stola. Dal som vodu, deky, nejaké sladké veci a už po mne tam bol stan, naozaj všetci dobrovoľníci, ktorí to všetko videli prišli mi na pomocť. Skauti Európy, ktorí sa stiahli z Tatier, potom poslali o pár dní Maltézskych rytierov, no a takto sme to koordinovali. Postupne prichádzali ľudia aj z Úradu vlády aj z KSK, ktorí nám posielali toalety, pitnú vodu. Ja už na hranici teraz nie som, venujem na fare a distribujeme pomoc do tábora na ukrajinskú stranu. Takže my sme začali, potom prišli chlapci z Oravy len tak, postavili stan, začali variť vodu na čaj a postupom času sa pridávali organizácie, dobrovoľníci…

Foto: Pohľad na greckokatolícku farnosť Vyšné Nemecké Foto zdroj: Dušan Plichta

Všetko, čo sa odošle na Ukrajinu asi máte zaevidované?
Tak, tak. Máme podrobnú evidenciu. Včera som blomboval o 1.00 v noci jeden kamión a už o 7 bol vyložený. Tie kamióny idú do Užhorodu alebo idú ďalej.. alebo idú na posilnenie toho dlhého radu, alebo ako mám chápať našu pomoc Ukrajine? Čo sa týka pomoci radu, tak to je prekládka na hranici ale my sa momentálne sústredíme na Užhorod, kde je cca 24 000 utečencov. Chcem sa opýtať na komunikáciu, koordináciu čiže, kto je Vašim takým najbližším komunikačným partnerom, v tom Vyšnom Nemeckom, starostka, samospráva alebo štátna správa? Ja komunikujem len s mojimi nadriadenými v cirkvi, otcom dekanom Kelom, Vladykom Cyrilom Vasilievom a otcom Jaroslavom Lajčiakom, oni už koordinujú tú prepravu na Ukrajinu. Ja som tu, aby som prekladal, nakladal. Samozrejme, moji nadriadení komunikujú aj so slovenskou stranou, ohľadom všetkých papierovačiek, aby ten kamión prešiel.

Foto: Stany so zásobami Foto zdroj: Dušan Plichta

Čo vy vnímate aj z pohľadu kňaza, veriaceho ako také negatívne, počas týchto dní?
Na ukrajinskej strane bol som sám svedkom, že naozaj tie žienky s deťmi tam stáli veľmi dlho. Ukrajinská strana akosi sa veľmi nesnažila na rozdiel od našej. Lebo u nás všetci colníci, finančná správa, vojaci pracovali veľmi rýchlo. Z ukrajinskej strany sa to akosi nevalilo, kde samotné žienky hovorili, že stoja v rade aj 9-12 hodín. Negatívom je to, že prichádzajú tu už všelijakí možní ľudia, ktorí si točia nejaké videá. Znevažujú našu prácu. Tu prichádzali študenti z Maroka, z Indie na druhej strane čakali ich diplomati. Sú tu ľudia, ktorí nemajú kam ísť, chcú sa dostať do Nemecka a tak ďalej, alebo viete ja ako kňaz, veriaci mne je jedno. My máme 100% Ukrajincov, ku mne len Ukrajinci chodia, ukrajinské matky s deťmi, takže ja som sa nestretol, aby niekto do mňa opýtal pohár vody, mimo ukrajinskej národnosti. Boli tu aj ziskuchtivý ľudia? To bolo zo začiatku, kedy robili nejaké taxíky ale naozaj musím pochváliť políciu, hlavne aj službu na hranici. Neboli to slovenskí taxikári, to boli nejakí cudzokrajní, ktorí v tom videli biznis. Slovenská polícia s pohraničnou naozaj zakročili a ich vytlačili z koridoru. Potom prichádzali ľudia, ktorí zadarmo vozia po celej Európe.

Je veľa Rómov, ktorí utekajú?
Nie, vôbec. Tu cez Vyšné Nemecké, nie. Cez Slamence, že vraj nejakí Rómovia šli.

Vyzerá, že to nebude otázka jedného týždňa, dvoch. Vidíte nejaké riziká, hrozby na ktoré by ste upozornili?
Riziko sú najväčšie hoaxové správy. Hoaxy prichádzajú od ľudí, ktorí tu nerobia nič, prídu na hranicu sa odfotiť alebo natočiť nejaké video, ktoré vedia pekne skresať alebo zostrihať, tak, aby im to pasovalo. Čo sa týka ľudí, pre nás Kresťanov, je to poviem, prirodzené. My sme tí, ktorí ponúkajú naozaj tú Kristovú pomoc. Pre nás ľudia riziko nie sú. So mnou robili rozhovory aj liberálne médiá, ktoré uverejnili presne to, čo som povedal a sami mi povedali, že sú prekvapení, to čo tu cirkev robí.

Dušan Plichta