OCHRANA HVIEZDNEHO NEBA

Foto: Dráha letiska Kolonica pri Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Autor: Róbert Adam.

Vihorlatská hvezdáreň so sídlom v Humennom neustáva v úsilí chrániť bohatstvo, ktoré predstavuje umelým svetlom neznečistená nočná obloha. Zriadenie Parku tmavej oblohy Poloniny v roku 2010, ktoré bolo jedným z výstupov úspešného cezhraničného projekt Karpatské nebo, bolo len začiatkom procesu. Dnes už v severovýchodnom cípe Slovenska zreteľne badať rozvoj astroturizmu. Obdobné Parky boli zriadené aj v susedstve – v poľských Biesczadoch a aj na Ukrajine v Užanskom národnom parku. Je logické, že ochrana nočnej tmy musí byť cezhraničná, veď svetlo nerešpektuje hranice. V tomto duchu sa nesie aj nový cezhraničný projekt „Karpatská hviezdna dráha“ (angl. Carpathian Star Way – CSW). Vzhľadom na nastavenie európskych cezhraničných programov ide o spoluprácu partnerov z krajín Slovensko, Ukrajina a Maďarsko implementujúcich projekt podporený v rámci programu ENI CBC HUSKROUA (Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina).

Vihorlatská hvezdáreň je hlavným prijímateľom projektu. Zo susedných krajín sa na implementácii podieľajú: Užhorodská národná univerzita, Ukrajina, Inštitút pre rozvoj karpatského regiónu, Ukrajina. Rónaőrző spoločnosť pre ochranu prírody, Maďarsko, Užanský národný prírodný park, Ukrajina.

Hlavným cieľom projektu Karpatská hviezdna dráha je zvýšiť povedomie o probléme svetelného znečistenia a predstaviť cesty ako uchovať hviezdnaté noci v Karpatoch prostredníctvom: analýzy svetelného znečistenia a jeho dopadu na životné prostredie, monitoringu úrovne svetelného znečistenia, konzultáciami o ekologických riešeniach osvetlenia, cezhraničnou koordináciou aktivít na zníženie svetelného znečistenia, vytvorením stálych edukačných centier, vytvorením permanentných monitorovacích staníc, prezentáciou poslania parkov tmavej oblohy.

Príspevok Európskej Únie je dohodnutý na 576,224.28 €. Zvyšných 10% celkových oprávnených výdavkov pokryjú partneri z vlastných zdrojov. V prípade Vihorlatskej hvezdárne túto úlohu zabezpečí zriaďovateľ – Prešovský samosprávny kraj a príspevok zo štátneho rozpočtu. Po obsahovej stránke má projekt svoju mäkkú časť, ktorá pozostáva z konkrétnych aktivít zameraných na informovanie verejnosti o problematike svetelného znečistenia.
Na prelome septembra a októbra 2021 sa už uskutočnila úvodná konferencia projektu v Užhorode. Hlavným informačným portálom o projekte je internetová stránka www.astrokarpaty.net. Nasledovať budú ďalšie semináre, informačné dni, produkcia informačných materiálov, letákov, máp, merania v teréne a záverečná konferencia v máji 2023.

Projekt má aj svoju infraštruktúrnu časť, hlavne preto, aby sa zabezpečila trvalá udržateľnosť výsledkov.
Na slovenskej strane sa realizuje najväčšia investícia – informačný pavilón pri Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Ten sa stane ústredným informačným bodom v Parku tmavej oblohy Poloniny a zabezpečí šírenie informácií v budúcnosti. Menšie investičné prostriedky si vyžiadajú statické a mobilné meracie stanice, ktoré budú merať stav jasu nočnej oblohy v korelácii s inými meteorologickými prvkami. Napriek nie veľkej finančnej náročnosti je toto významná časť projektu. Ani parky tmavej oblohy nie sú úplne uchránené od svetelného znečistenia. Sú tu miestne zdroje pozostávajúce z drobných priemyselných prevádzok a z verejného osvetlenia, ktoré sa stáva výrazne intenzívnejším po rekonštrukciách systémov pouličného osvetlenia v obciach. Druhá zložka svetelného znečistenia pochádza z rozptýleného svetla vzdialených zdrojov – mestských aglomerácií. Merania sú dôležité pre objektívne určenie veľkosti a významu jednotlivých príspevkov a ich vývoja v čase. Mohlo by sa zdať, že v dnešnej turbulentnej dobe sa projekt zaoberá okrajovou témou a niekto by mohol aj spochybňovať podporu Európskej únie takýmto projektom. Problém svetelného znečistenia však nie je rozmarom astronómov a romantických milovníkov pohľadu na hviezdnu oblohu. Strata prirodzenej nočnej tmy má následky v rôznych oblastiach. Pre ilustráciu uvádzame niektoré: eliminácia populácií hmyzu až na pokraj vyhynutia druhov, dezorientácia zvierat počas migrácie, úhyny vtákov spôsobené zrážkami s osvetlenými budovami, decimácia druhov loviacich v tme, narušenie reprodukčných cyklov zvierat, narušenie životných štádií rastlín, poruchy spánku a civilizačné choroby v ľudskej populácii, finančné straty zo zbytočného osvetlenia, ohrozenie bezpečnosti na cestách, strata prirodzene tmavej hviezdnej oblohy.

Umelé svetlo je pre túto planétu úplne nový faktor. Miliardy rokov prebiehala evolúcia života v prirodzenom striedaní dňa a noci. Situácia sa radikálne zmenila až v poslednom storočí. Všetky dôsledky nikto nevie predvídať. Je tu však optimistická stránka. Svetelné znečistenie je najľahšie odstrániteľnou environmentálnou záťažou – stačí vypnúť svetlo. Netreba byť až taký radikálny. Stačí vypnúť zbytočné osvetlenie, stlmiť to nadmerné a správne nasmerovať to, ktoré mieri do strán a nahor. O tom všetkom je projekt Karpatská hviezdna dráha.

Realizačný tím projektu CSW vh@astrokolonica.sk