Pandémia nás zastihla nepripravených z viacerých dôvodov. Každý človek sa s touto nepriaznivou situáciou vyrovnáva po svojom. Na niektorých z nás vplýva izolácia a osamelosť vo veľkej miere a nevedia, ako sa týmito pocit-mi vysporiadať. Z tohto dôvodu sme si pre vás pripravili rozhovor na veľmi aktuálnu tému psychického zdravia počas pandémie. Opýtali sme sa pani psychologičky PhDr. Oľgy Kostelníkovej na rady, ako lepšie zvládať túto situáciu.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí sa cítia izolovaní od svojich blízkych, napríklad ak sú v karanténe
a túto samotu zle zvládajú?
Predovšetkým pomáha, ak si uvedomíme a prijmeme, že osamelosť a izolácia sú pre človeka neprirodzené podmienky, pokiaľ sú dlhodobé. Psychika – naše myslenie, emócie, nálada, vnímanie vlastného miesta v rodine a spoločenstve. Silno rozhodujú nielen o kvalite života, ale aj o našom zdraví. Mozog číta emocionálne procesy tela a podľa ich charakteru zapína alebo vypína rôzne žľazy s vnútorným vylučovaním látok do tela, ktoré priamo ovplyvňujú aj imunitu, trávenie, vylučovanie a všetky ostatné procesy. Mozog tak robí automaticky. Dlhodobé vylučovanie stresových hormónov do tela telo poškodzuje. Síce v izolácii nedostaneme covid, ale môžu zlyhávať ostatné orgány a imunita, takže ak sa s vírusom stretneme, sme oslabení. Čo nám môže pomôcť? Potrebujeme nájsť rovnováhu medzi ochranou proti vírusom istou izoláciou a nájdením spôsobov kontaktu so svetom, rodinou, kamarátmi. Je to životne dôležité. Skoro všetci už vieme, že nám pomáha technika. Audio a video hovory s blízkymi aj sociálne siete a internet. No aj tu potrebujeme múdrosť. Vyhľadávajme pozitívne správy a hovorme s ľuďmi prevažne pozitívne. Vedome sledujme či sa len nesťažujeme, prípadne nenadávame. Negatívne emócie a negatívne myšlienky majú jedovaté sociálne
a biochemické dôsledky. Prihováram sa aj na osobný kontakt s jedným či dvoma blízkymi, pri zachovaní ochrany hygienou. Pomáha aj kontakt s domácim zvieraťom. A dôležité: Nečakajme, kým nám bude zle.
Udržujme kontakty, bez pocitov, že obťažujeme, že nie sme dôležití pre našu rodinu. Každý je dôležitý.
Zaregistrovali ste viac pacientov s depresiou alebo úzkosťou od kedy začala pandémia? Súvisí to podľa Vás s izoláciou?
V tomto pandemickom čase skutočne veľmi narástol počet ľudí, ktorí trpia úzkosťou, panickými záchvatmi, zhoršili sa depresie. Súvisí to predovšetkým so šírením strachu, s tým, že ľudia mohli uveriť v absolútne ohrozenie a bezmocnosť.
A súvisí to aj s izoláciou, ako som povedala vyššie. V skutočnosti je vo vedomom nalaďovaní na vlastnú imunitu a silu, vrátane zdravej stravy a dôležitých vitamínov, veľká možnosť ovplyvniť svoj život. Nikdy sme neboli odkázaní iba na zásahy zvonku.
Čo môže každý z nás dnes urobiť na udržanie alebo zlepšenie psychické-ho zdravia?
Psychickému zdraviu pomáha, ak sa oň staráme. Pomáha nielen starať sa o seba, ale aj všímať si svojich blízkych,
a keď je príležitosť, tak aj hocikoho z prítomných. Keďže telo a duša sú spojené nádoby, pohyb, ktorý je podstatou života je dnes maximálne dôležitý. Zaraďme každodenne cvičenie pri otvorenom okne, prechádzky a akúkoľvek manuálnu i mentálnu činnosť. Teda, nie akúkoľvek. Nie odsudzovanie, hádky, vzájomné boje, nie alkohol a iné drogy.
Tá činnosť má byť tvorivá a prinášať rozvíjanie záujmov. Zopakujme si naše či svetové dejiny, hľadajme prírodné krásy na internete, pestujme kvietky, robme ručné práce. Ak je to pre nás ťažké, nehanbime sa vyhľadať pomoc lekára, psychiatra, psychológa, kňaza. Cvičme tak, aby sme pomaly a hlboko dýchali, naučme sa vedomé dýchanie, mysľou
sa zamerajme na vedomé posilňovanie každej bunky a na očisťovanie vypúšťanie obáv, negatívnych myšlienok.
Na otázku: Aký to má význam, veď takto situáciu vonku nezmeníme. Majme odpoveď: Posilníme samého seba
a vydržíme. Cvičme nielen telo, ale aj myseľ. Zaujímajme sa o blízkych, zvlášť starých a deti a z nich puberťákov
a dospievajúcich obzvlášť. Nedajme sa odradiť, ani neupadnime do urazenia, ak nás deti v puberte najprv odbíjajú. Im izolácia škodí ešte viac ako starším ľuďom. Vráťme sa hoci aj ku kartovým hrám, k človečku, k šachu, povedzme im,
že chápeme, že ich to s nami až tak nebaví, ale že sme teraz jednoducho v krízovej situácii a vydržíme, nič nie je hlúpe. Hľadajme humor aj zo seba.
Katarína Irchová