HABURA. 3. ročník Sochárskeho sympózia Oleny Mandičovej-Šinály vyvrcholil 3. septembra svoju vernisážou. Týmto trom ročníkom predchádzal 0. ročník Sochárskeho sympózia, na ktorom sa zúčastnení umelci dohodli, že ďalšie ročníky sochárskeho sympózia v Habure, ako jediného na svete, budú niesť meno tejto verejnosťou zabudnutej prvej rusínskej sochárky, čím jej chcú vzdať poctu.
V rámci tretieho ročníka sympózia vznikli v Habure sochy od Petra Bartu, Juraja Čuteka, Jozefa Mundiera, Martina Ščepku, Jaroslava Gaňu, Ondreja Zimku, Daniela Janeca, Jána Kelemena, Borisa Jirků a jeho asistenta Luboša Loibla, Jakuba Bachoríka a Veroniky Mundierovej. Ako informovala Daniela Palaščáková, správkyňa Nadácie Drevený kostolík Habura, ktorá sympózium každý rok organizuje, takmer všetky sochy boli zhotovené z duba, niektoré v kombinácii s kovom a jedna socha výlučne z kovu. Sochy vyjadrujú priame myšlienky každého sochára, to znamená, že výtvory každého umelca vznikli výlučne z ich osobnej inšpirácie. Peter Barta vytvoril Včielku Máju, Juraj Čutek Slimáka Maťka, Jozef Mundier Kohútika, Jaroslav Gáňa Larvu. Uvedené štyri sochy budú umiestnené pri verejnosti dobre známej chalúpke Deduška Večerníčka, ktorú máme možnosť vidieť počas zvučky večernej rozprávky. V tejto ikonickej chalúpke v Novej Sedlici v okrese Snina, ktorá sa po rokoch dočkala rekonštrukcie a ktorá patrí verejnoprávnej televízii, má byť múzeum rozprávok z televíznych obrazoviek. Preto nás potešila skutočnosť, že po dohode s RTVS uvedené štyri sochy budú môcť pri chalúpke privítať svojich prvých návštevníkov, a to na budúci rok v lete, Ďalšie sochy, Morena od Martina Ščepku, Zlatá rybka od Daniela Janeca, Harfa od Jána Kelemena a jeho asistentky Frídy, Maxipes Fik od Borisa Jirků a jeho asistenta Luboša Loibla, Plachetnica od Jakuba Bachoríka, Krídla od Veroniky Mundierovej a Glóbus Habury od Ondreja Zimku budú umiestnené v priestoroch Agrofarmy Habura, ktorá je zabezpečená kamerovým systémom. Významným dielom vo vzťahu k sympóziu je pre nás busta Oleny Mandičovej-Šinály, dielo Martina Ščepku, ktorá by vo finálnej podobe mala byť odliata z bronzu a umiestnená na pietnom mieste Oleny Mandičovej-Šinály v Košiciach. Najprv mala byť busta zhotovená z tvrdeného kameňa, ale na tomto treťom ročníku, ktoré sa konalo pod egídou Juraja Čuteka, sa zúčastnení umelci zhodli na tom, aby bola zhotovená z bronzu a osadená do kameňa. Sochárske sympózium, ako aj zhotovenie busty, bolo podporené z dotácie z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a prebieha v niekoľkých etapách. Momentálne skončila druhá etapa zhotovenia busty a vo vzťahu k jej financovaniu vyvinieme všetko úsilie na to, aby sme dovŕšili aj poslednú tretiu etapu, t.j. odlievanie bronzovej busty. Pevne veríme, že sa nám to podarí do 26. septembra 2022, kedy si pripomenieme 120 výročie od narodenia tejto originálnej a jedinečnej rusínskej umelkyne.
„Aj tretí ročník sympózia, ktoré prebiehalo v termíne od 25.08. – 04.09.2021, ponúkol špičkových umelcov, hostí a bohatý program. V utorok 31.08.2021 sme v priestoroch Agrofarmy Habura mohli privítať v rámci tvorivých dielní a nápadov prijímateľov z Centra sociálnych služieb Dúhový sen v Kalinove a Domova sociálnych služieb v Giraltovciach. Prijímatelia, resp. klienti mali možnosť sledovať umelcov pri ich tvorbe. Následne dostali za úlohu nakresliť obľúbenú postavičku z rozprávok a večerníčkov, ktoré nás bavia už roky, a ktoré by chceli vidieť pri chalúpke Deduška Večerníčka. Rozprávkové postavičky rôznych druhov, veľkostí a farieb nemali konca kraja. Medzi ich najznámejšie postavičky patrili: Vila Amálka, lúpežník Rumpeľ, veľryba z rozprávky o humornom svete zvieratiek, koník a jeho príbehy, záhrada zvieratiek Deduška Večerníčka, anjel Lásky, anjel Šťastia, Kríž, ako symbol lásky a nádeje a mnohé ďalšie. Rozhodovanie o víťazovi bolo ťažké. Odborná porota na čele s akademickým sochárom Jurajom Čutekom sa nakoniec predsa len rozhodla a dospela k záveru, že mnohí prekonali sami seba a víťazmi sa stali všetci, hoci nestali na stupni víťazov. Niektoré výkresy sa stanú inšpiráciu pre umelcov pre ďalšie sochy k chalúpke v Novej Sedlici. A možno tieto výkresy návštevníci budú môcť vzhliadnuť aj v samotnom múzeu rozprávok v Novej Sedlici? Na konci stretnutia si všetci pochutnali na tom najlepšom guláši od nás a popri tom si aj zaspievali. Naše dojmy so stretnutia s nimi prevýšili očakávania. Pri rozlúčke s nimi sa mnohým vkradla slzička do oka. V stredu 1.9.2021 sa vo večerných hodinách uskutočnil workshop, na ktorom vo svojich blokoch prednášok vystúpili dvaja na slovo vzatý odborníci, dvaja úžasní bratia prof. PhDr. Jozef Sipko, PhD., ktorý k nám zavítal spolu s pani manželkou Jarkou, a prof. Ing. Juraj Sipko, PhD., MBA, ktorým ďakujeme za fantastický zážitok. Po ich vystúpení prebehli bohaté debaty na rusínsko-slovanské témy a ekonomické javy súčasného sveta, ktoré sa pretiahli do polnoci a ktoré zanechali vo vedomí silné dojmy. Ako sa vyjadril aj prof. Jozef Sipko: „Umelci majú neraz omnoho mocnejšie antény, vďaka ktorým dokážu lepšie a objektívnejšie vnímať svet okolo nás. Potvrdzujú to výsledky ich umeleckej činnosti“. Pevne veríme, že nás obaja nerozluční a skvelí bratia poctia svojou návštevou aj v nasledujúcich ročníkoch sochárskeho sympózia. V piatok 3.9.2021 sme za prítomnosti Milana Majerského, predsedu Prešovského samosprávneho kraja, slávnostne odovzdávali sochu pod názvom Stigmy od Jána Kelemena, Centru sociálnych služieb Dúhový sen v Kalinove. Sochu posvätil otec Martin Tkačin, správca farnosti Medzilaborce-Vydraň. Opätovné stretnutie s prijímateľmi centra bolo plné emócií a radosti. Pevne veríme, že im darované dielo bude pripomínať chvíle zo stretnutia na Sochárskom sympóziu v Habure a že im bude prinášať veľa zdravia, šťastia a spokojnosti. Vo večerných hodinách sa uskutočnila vernisáž v hangári, kde umelci počas celého sympózia tvorili svoje diela, takže sochy nebolo potrebné nikam prevážať, tak ako po minulé ročníky, čo nám značne uľahčilo situáciu v tomto pre nás všetkým nepriaznivom a hektickom období pandémie. Program sympózia spríjemnili vystúpenia speváka Petra Lipu a jeho hostí, Petra Stašáka, Steve Tabletkára a ďalších,“ povedala Daniela Palaščáková.
Obmedzenia proti koronavírusu mali negatívny dopad aj na sochárske sympózium. „Sprievodné akcie sme nemohli zrealizovať v takom rozsahu, ako po roky pred pandémiou. V uvedenej súvislosti aj touto cestou chceme vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom participovali na priebehu sochárskeho sympózia, za rešpektovanie odporúčaní postupov a súdržnosti v tomto pre nás všetkých zložitom a náročnom období,“ dodala Palačšáková. Základným materiálom sympózia bolo drevo, ktoré získali z minuloročných zásob, sponzorským darom alebo kúpou. „Ďalší dostupný materiál umelci získali zo šrotoviska v Humennom, kde sa nachádzajú veci po skončení životnosti. Umelci, predovšetkým Ondrej Zimka, tak vlastne vytvoril z recyklovaného materiálu dielo Glóbus Habury. Rovnako ulita Slimáka Maťka od Juraja Čuteka je vytvorená z vyradenej domácej miešačky na betón. Umelci sa tak snažili reagovať na krízu životného prostredia, udržateľnú kultúru a umenie,“ spresnila Daniela Palačšáková.