Zaspomínal na svoje gymnaziálne časy

HUMENNÉ. Návštevy škôl po rokoch od ukončenia štúdia sú milou tradíciou študentov. Takto prišiel na svoje stredoškolské časy zaspomínať aj štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavy – Jaroslav Kmeť. Gymnázium armádneho generála Ludvíka Svobodu ho privítalo vo štvrtok, 3. júna.

Ako si spomínate na svoje študentské časy?

   „Veľmi príjemne, rád spomínam na gymnaziálne časy, učiteľov aj spolužiakov. Boli sme veľmi súdržný kolektív, pomáhali sme si, mali sme sa radi. Bolo to veľmi pekné obdobie, nie každý rád spomína na strednú školu, no ja mám len tie najlepšie spomienky.“

Spomínate si aj na svojich spolužiakov?

   „Samozrejme, pravidelne chodím na stretávky. Myslím, že raz som sa nezúčastnil, keď som musel pracovne odcestovať do zahraničia, ale inak  sa vždy snažím prísť. Chodím aj na stretávky zo základnej školy, v tomto som poctivý. Keď človek chodí na stretávky, vie ako sa spolužiakom darí a my gymnazisti sme v tomto smere boli naozaj silný ročník. Z mnohým mojich spolužiakov sa stali špičkoví lekári, vedci, uspeli v podnikaní a venujú sa tomu, čo ich napĺňa. Napríklad úspešný vedec a biológ Vladimír Wolf je môj spolužiak, sedeli sme spolu aj v lavici. Uspel v zahraničí, zastával pozície na mnohých  špičkových univerzitách v Amerike, jeho dosah je teda medzinárodný a jeho kariéra je naozaj ukážková. Lekársku profesiu si z mojich spolužiakov vybrali aj Inka Staníková, Viktor Hreško, Kaťa Rosochová, Jaro Šudík, Beáta Meričková či Braňo Adamík. Stano Šanta je riaditeľ gymnázia v Prešove, Katka Lehocká je notárka, Rišo Karabin je humenský lekárnicky magnát (úsmev), Beáta Sninčáková zas kolegyňa z ministerstva financií. V podnikaní sa darí Ľube Cholujovej aj Rudolfovi Citrjakovi. Všetci sme boli absolventi 4.C, naša trieda učiteľka bola Mária Onuferová. Náš ročníkový spolužiak bol Igor Kozák, ktorý je uznávaný odborník v očnom lekárstve, momentálne pôsobí v Spojených Arabských Emirátoch. To sú naozaj skvelé príklady absolventov gymnázia v Humennom. Myslím, že každá alma mater je hrdá na svojich úspešných študentov, pretože sú potvrdením kvality vzdelania, ktoré škola poskytuje. Gymnázium v Humennom je v tomto smere naozaj prvotriedna inštitúcia, naši profesori sa nám snažili odovzdať čo najviac vedomostí. Štúdium nebolo vždy jednoduché, ale o to viac sme boli pripravení na vysoké školy.“

Aký bol Váš najobľúbenejší predmet a naopak, ktorý ste mali rád najmenej?

   „Vždy som som inklinoval k prírodným vedám. Mimoriadne ma bavila biológia, genetika. Naše zameranie bolo fyzikálno-matematické, v tej dobe sme si ešte museli vybrať ďalší predmet, ak by sme náhodou nepokračovali v štúdiu na vysokej škole, aby sme mali odborné vzdelanie. Ja som si vybral technickú chémiu. Chémia, fyzika, matematika, biológia, všetky predmety som mal rád. Zároveň ma bavili aj jazyky. Tie sa mi aj zišli v praxi. Ruštinu doteraz ovládam perfektne, za čo ďakujem nášmu pánovi profesorovi Gavulovi, ktorý používal na tú dobu mnohé invenčné metódy. Napríklad sme museli čítať ruský Život a z článkov robiť referáty. Keď som prišiel na prvú hodinu ruštiny na vysokej škole v Nitre a prednášajúca ma vyvolala, aby som sa predstavil a povedal niečo o sebe, z úrovne mojej ruštiny bola taká prekvapená, že mi do indexu zapísala áčko a povedala, že už na hodiny nemusím chodiť. Nie nadarmo sa hovorí, že ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Na gymnáziu nás tak „vycepovali“, že sme v mnohých smeroch vynikali nadpriemernými vedomosťami.“

Boli ste tzv. bifľoš?

   „Ak sa tak volá jednotkár, tak asi áno. Učil som sa ako sa povie „na samé“, ale nestálo ma to veľa námahy. Škola mi vždy išla, za čo vďačím svojej pamäti. Tú mám naozaj dobrú. Využívam ju aj ako štátny tajomník, lebo okrem toho, že rezort dopravy a výstavby je naozaj veľký a deje sa toho veľa, nikto ma len tak neprekvapí, keď niečo tvrdí a ja viem, že to nie je pravda. Dobrá pamäť je niekedy na nezaplatenie. (smiech).“

Vyviedli ste niekedy za gymnaziálnych čias nejakú neplechu?

   „Samozrejme. Nešlo však o nič zásadné, bežné darebáctva dospievajúcich. Občas sme našich profesorov potrápili, ale nikdy sme neboli hrubí či agresívni. Učiteľov sme rešpektovali a boli sme k nim úctiví, a myslím si, že to by študenti a žiaci mali aj vždy dodržiavať.“

Máte školský zážitok, na ktorý spomínate dodnes?

   „Bolo ich veľa. Ako som hovoril, boli sme perfektný kolektív. Rád spomínam na naše koncoročné výlety, keď sme cestovali do Prahy alebo Bratislavy, čo bol na tú dobu ako výlet do zahraničia. Zemiakové brigády sú už legendárne. Chodili sme ako trieda tiež stanovať na Vinné a Domašu. Komu bolo lepšie ako vtedy nám (úsmev).“

Chceli ste vždy navštevovať gymnázium alebo ste mali v zálohe aj inú strednú školu?

    „Museli som mať pripravenú aj alternatívu, ale na gymnázium ma vzali na základe prospechu, aj toho, že som sa zúčastnil na olympiádach, bez skúšok.“

Vedeli by ste porovnať vyučovanie počas Vašej mladosti a teraz?

    „Mnohé veci boli pracnejšie. Nemohli sme si len tak niečo zadať do vyhľadávača a do sekundy vedieť odpoveď. Informácie sme si museli vyhľadať v knihách, možno si viac namáhať hlavu. Na druhej strane rýchla dostupnosť dát ponúka tie najaktuálnejšie informácie. Moderné technológie sú dobrý sluha, ale zlý pán. Najmä detí a mládež patria k rizikovej skupine. Je dôležité, aby ich rodičia vedeli koľko času trávia na mobile alebo počítači, na aké stránky chodia, či  niekto nezneužije ich osobné údaje, nevymámi od nich chúlostivé informácie, fotky. Sú to vážne témy, o ktorých je dôležité sa rozprávať. Pred nástupom na ministerstvo dopravy a výstavby som bol digitálnym lídrom na úrade vicepremiéra, terajšom Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Aj týmito témami som sa zaoberal.“

Prečo ste sa rozhodli navštíviť gymnázium po rokoch?

    „Prijal som pozvanie pána profesora Kocáka, ktorý ako mladý učiteľ prišiel na gymnázium učiť informatiku, viedol počítačový krúžok. V tej dobe som sa začal zoznamovať s programovaním, už vtedy ma lákala oblasť IT. Dočkal som sa veľmi vrelého prijatia od pána riaditeľa, aj študentov. Okrem spomínania na moje stredoškolské časy sme diskutovali aj o koronakríze. Školy majú za sebou veľmi náročný rok, pandémia nikomu neprospela. V tomto smere majú u mňa všetci učitelia obdiv ako to bravúrne zvládli. Študentom prajem, aby bez problémov nabehli na režim a tešili sa z kolektívu spolužiakov, kam patria.“