PTIČIE. Matúš Maruščák (31) je rodený Humenčan. Žije však v obci Ptičie, kde voľný čas najradšej trávi s rodinou a priateľmi. V rámci svojho povolania si splnil sen – stal sa námorným palubným navigačným dôstojníkom. Na lodi tak žije aj niekoľko mesiacov v roku.
Kedy skrsla myšlienka pracovať na zaoceánskej lodi?
„Všetci to poznáme. Väčšina chlapcov chce byť od malička pilotom alebo kapitánom lode. Ja som chcel byť kapitánom. Niektorí z tých snov vyrastú, mne to zostalo. Cesta k tomu však bola kľukatá, najprv som vyštudoval učiteľstvo dejepisu a geografie na Prešovskej Univerzite v Prešove, kde som počas celého štúdia pôsobil aj v študentskom rádiu „PaF“, ako vysielací technik a v ktorom som posledné 3 roky zastával aj pozíciu vedúceho.“
Ako sa človek zo študentského rádia dostane k práci námorníka?
„Po štúdiu v Prešove som bol dosť dlho doma a pracoval som na rôznych pozíciách, okrem iného aj ako vodič dopravnej zdravotnej služby v Bratislave a počas toho som hľadal a hľadal, až som na internete natrafil na článok o Námornej škole v Bratislave. Zavolal som tam a po rozhovore som dostal pozvanie na prijímacie konanie, ktoré som úspešne absolvoval.“
Stať sa dôstojníkom na lodi určite nie je jednoduché…
„Štúdium na Námornej škole prebiehalo podobne ako na univerzite. Výuka bola veľmi intenzívna. Denná forma štúdia, prednášky a semináre od pondelka do piatka, od rána až do večera. Nosným predmetom bola námorná navigácia a popri tom nám prednášali stabilitu lode, námorné právo, meteorológiu či základy astronómie. Vyučujúci boli odborníci, bývalí aj stále aktívni námorní kapitáni a dôstojníci na námorných lodiach.“
Ste tretím palubným dôstojníkom. Čo táto funkcia obnáša?
„Mojou hlavnou náplňou práce je navigácia – bezpečné vedenie lode z bodu A do bodu B. Na lodi je zaužívaný systém tzv. hliadok. Hliadka trvá 4 hodiny, kedy je na veliteľskom mostíku lode stále jeden dôstojník, ktorý vedie loď. Na lodi sú väčšinou traja dôstojníci, z ktorých má každý dve štvorhodinové hliadky počas dňa. Ja ako tretí mám hliadku od 08:00 do 12:00 hod. a od 20:00 do 24:00 hod. Popoludní od 13:00 hod. mám ešte dve hodiny prácu na palube, kedy kontrolujem a robím údržbu záchranných a protipožiarnych prostriedkov. V prístave je to trochu iné, pracujem na 6-hodinových hliadkach a som zodpovedný za bezpečné naloženie a vyloženie nákladu.“
Ako sa volá loď, kde pracujete a kadiaľ ste sa už plavili?
„Nedá sa povedať, že som stále na tej istej lodi. Kam vás pošle firma, tam idete. Moja posledná loď bola „Zudar“. Začínal som v Tunise, odkiaľ sme sa plavili do Estónska a Litvy, ďalej sme pokračovali do Mozambiku a Južnej Afriky. Boli sme aj v Argentíne, na Kanárskych ostrovoch, v Španielsku, Egypte, Rumunsku a nakoniec v Holandsku, kde sa moja cesta skončila.“
Čo loď preváža a aké je zloženie kolektívu? Pracujú s vami aj ženy?
„Loď je na tzv. hromadný náklad, to znamená, že do nej môžete nasypať niekoľko tisíc ton pšenice, ale nakladá sa aj ryža vo vreciach, zvitky oceľového plechu a iné. Dlhá je 180 metrov. Hmotnosť plne naloženej je okolo 46 000 ton. Na našej lodi bolo 20 členov posádky a jeden z najdôležitejších bol kuchár (úsmev). Ak dobre varí, aj nálada je dobrá. A ak ste s ním kamarát, tak vám uvarí aj niečo špeciálne, prípadne nejaké domáce jedlo. Tak ako inde, aj v tomto povolaní nájdete ženy. Nie je ich veľa, ale predsa. Dokonca aj Slovenky. Väčšinou sú to dôstojníčky, ale plavil som sa na lodi, kde bola nemecká kapitánka.“
Život na mori určite nie je jednoduchý, možno nebezpečný, zároveň dobrodružný. Ako často vystúpite počas plavby na pevninu, resp. ako často sa vraciate domov?
„Počas plavby sa dá vystúpiť na pevninu vo väčšine prístavov. Záleží však na okolnostiach, či si daný štát vyžaduje víza pre členov posádky, či je prístav bezpečný pre cudzincov, a tiež záleží na karanténnych opatreniach. Dĺžka jednotlivých kontraktov na lodi je rôzna, môže sa pohybovať v rozsahu týždňov, ale aj mesiacov. Ja som strávil naposledy na lodi takmer šesť mesiacov. Avšak námorníci z Filipín, či z Kiribati zostávajú na palube až 10 mesiacov. V poslednom čase sa však námorníci nedostanú na pevninu vôbec, kvôli karanténnym opatreniam.“
A čo tzv. morská choroba?
„Zažil som poriadne vlny a našťastie som zistil, že morskou chorobou netrpím.“
Zažili ste v rámci svojej práce nejakú kuriozitu alebo zaujímavosť?
„Na svojej prvej lodi som videl ako pri práci námorníka na palube náhle zaliala vysoká vlna. Na pár sekúnd som ho stratil z dohľadu, ale keď voda opadla, ležal živý a zdravý na palube. Našťastie bol istený lanom.“
Existuje univerzálny jazyk, ktorým sa dorozumejú iba námorníci?
„Univerzálny jazyk nemáme. Oficiálny dorozumievací jazyk je angličtina, keďže posádky sú národnostne zmiešané, ale samozrejme, že máme univerzálne frázy, ktorým rozumejú námorníci na celom svete, ale suchozemci nie.“ (úsmev)
Čo je na tejto práci najťažšie a zároveň najkrajšie?
„Myslím, že pre väčšinu námorníkov je najťažšie dlhé odlúčenie od rodiny. Dá sa to prežiť, ak máte na lodi internet, čo však nie je pravidlom. Preto hneď po príchode do prístavu, si väčšina námorníkov kúpi miestnu sim-kartu, aby sa mohli spojiť s blízkymi. A čo je najkrajšie? To je asi individuálne. Pre mňa je to ten pocit, keď prídem na svoju hliadku a uvedomím si, že je to teraz na mne, ja to tu teraz vediem,“ dodal Matúš Maruščák.
(Foto: Matúš Maruščák archív)