REGIÓN. Ľudia na sociálnej sieti prednedávnom upozornili na ničenie obľúbenej rekreačnej oblasti. Tá pre Humenčanov, a nielen pre nich, dlhé roky predstavovala priestor, kde si človek môže zašportovať, obdivovať krásy prírody či dotknúť sa histórie. Okrem niektorých vzácnych druhov rastlín a živočíchov je súčasťou lokality aj Petočová lúka, s ktorou sú spätí partizáni.
Lokalita územia európskeho významu sa rozprestiera severne nad mestom Humenné a siaha až k obciam Nižné Ladičkovce a Sopkovce. Východne sa jeho hranica tiahne rovnobežne s riekou Laborec až po jeho sútok s bočným prítokom riečky Ľubiška, kde sa stáča na západ k obci Ohradzany a odtiaľ smerom na juhovýchod späť k mestu Humenné. Územie patrí z väčšiny do Ondavskej vrchoviny, v južnej časti okrajovo zasahuje aj do Beskydského predhoria. Platí v ňom 2. stupeň ochrany prírody.
Ťažba je opodstatnená, no ohrozujúca
Pavel Machava, Vedúci odboru komunikácie Lesov SR, uviedol, že za obdobie január až apríl 2020 bola v danej lokalite realizovaná výchovná ťažba v poraste nad 50 rokov o množstve 195 m3. V máji je vykonávaná úmyselná výchovná ťažba v poraste do 50 rokov o množstve 100 m3 technológiou kone + univerzálny kolesový traktor. „Nepravidelne taktiež prebieha čistenie plôch po ťažbe vývoznou súpravou na výrobu energetického dreva, ktoré je zvážené na odvozné miesto lokality Hubková. V porastoch sa hospodári podľa platného Programu starostlivosti o les. Značná časť lesov v predmetnom území sú lesy osobitného určenia, čo zohľadňuje predpis hospodárskych opatrení v spomínanom dokumente. V porastoch sú plánované aj realizované výchovné zásahy a jednotlivé účelové výbery,“ povedal a doplnil, že predpísané opatrenia sa realizujú za účelom zvýšenia stability porastov a dosiahnutia optimálnej porastovej štruktúry drevín. Tým sa posilní plnenie rekreačnej činnosti lesa. Po ukončení ťažby, pri dobrých klimatických podmienkach a dostupnosti dozéra, sú zvážnice a odvozné miesta upravené.
Dominik Doboš zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpaty v rámci súčasnej situácie v lokalite skonštatoval, že evidenciu o vykonaných činnostiach súvisiacich s obhospodarovaním lesa by mal viesť odborný lesný hospodár. Preto sa k predmetným veciam úrad nevie presne vyjadriť. „Na území v minulosti a aj v súčasnosti prebieha ťažba. Jednalo sa o pestovné a obnovné zásahy. Pri lesoch osobitného určenia, ktoré sa nachádzajú severne od mesta Humenné, sa často využíval jednotlivý a skupinový účelový výber, ktorý sa už považuje za prírode blízky spôsob obhospodarovania, resp. obnovy lesa,“ povedal. Kontrolu územia, ktorá by sa uskutočnila výlučne za účelom posúdenia ťažby, CHKO nevykonáva.
Samotná ťažba, resp. výrub môže podľa jeho slov poškodiť alebo zničiť chránené druhy, ich biotopy alebo prírodné biotopy, najmä vtedy, ak nie sú rešpektované návrhy na vykonávanie ťažby v chránených územiach. „Akákoľvek ťažba, ktorá na väčšej ploche odstráni porasty, ktoré boli zaradené medzi prírodné chránené biotopy, bez ohľadu na ich priaznivý či nepriaznivý stav, takýto biotop nielen poškodí, ale môže dôjsť k jeho zániku. Najmä ak sa nezabezpečí následný porast s vhodnou štruktúrou a drevinovou skladbou,“ zdôraznil a doplnil, že tento stav môže trvať iba dočasne. V závislosti od ďalšieho obhospodarovania sa môže, ale aj nemusí, skôr či neskôr obnoviť. No jeho návrat do priaznivého stavu potrvá desiatky rokov. Dotknuté môžu byť aj ďalšie mimoprodukčné funkcie lesa, napríklad protierózna, vododržná a pôdoochranná funkcia.
Podľa zákona o lesoch a ďalších prislúchajúcich noriem je obhospodarovateľ oprávnený vykonávať ťažbu na lesných pozemkoch v rozsahu zákona. „V predmetných porastoch by sa malo hospodáriť podľa platného predpisu programu starostlivosti o les, resp. návrhu hospodárskych opatrení. Cieľom pre obhospodarovanie lesných biotopov európskeho významu na dotyčných územiach je zachovať priaznivý stav biotopu z hľadiska ich ochrany, čiže nezmenšiť jeho výmeru, nezhoršiť stav, štruktúru a funkciu nevyhnutných pre jeho dlhodobé zachovanie a nezhoršiť stav typických druhov biotopu,“ skonštatoval. Okrem iného organizácia ochrany prírody požadovala aj napríklad ponechávať dutinové stromy, stojace a ležiace hrubé a tenké odumreté drevo, prednostne odstraňovať nepôvodné dreviny, neznižovať neopodstatnene rubnú dobu drevín, uplatňovať bezzásahový režim v okruhu 50 m od hniezdneho stromu, ponechávať na jeden hektár obnovného prvku min. 5 jedincov stromov v rubnom veku na prirodzené dožitie a pod. „Niektoré požiadavky sú vo všeobecnosti akceptované. Problémom sú však jemnejšie spôsoby obnovy a časové obmedzenia, ktoré nevyplývajú priamo z 2. stupňa ochrany a nie sú pre ne zatiaľ nastavené vhodné modely, z ktorých vychádza návrh hospodárskych opatrení. Pokiaľ sa preukáže, že sa v danom poraste nachádza biotop chráneného živočícha alebo rastliny, tak by sa mali prioritne zapracovať podmienky jeho ochrany do programu starostlivosti o lesy,“ uviedol a pripomenul, že len v prípade vybraných chránených druhov sa vydáva upozornenie a následne rozhodnutie príslušného okresného úradu, ktoré upravuje a reguluje činnosti vyplývajúce zo zákona o lesoch a predpisu programu starostlivosti o lesy. „Je potrebné vziať do úvahy, že takéto opatrenia ovplyvňujú plánovanie a ekonomiku hospodáriacich subjektov. Novelizovanými zákonmi o ochrane prírody a o lesoch však nastali určité pozitívne posuny smerujúce k prírode bližším postupom hospodárenia a sú náznakom takéhoto trendu aj v budúcnosti,“ upresnil Doboš.
Cyklisti i motocyklisti konajú protizákonne
Machava však uviedol, že Hubková je atakovaná neúnosnou návštevnosťou verejnosti a vykonávaním zakázaných činnosti v lesoch, napríklad jazda motocyklov, štvorkoliek a cyklistov mimo povolených trás. „Turistické a poľovné chodníky sú využívané nelegálne, tým sa znemožňuje ich využite na účel, pre ktorý boli zriadené. Cyklisti začali robiť aj škody na lesných porastoch a dreve tým, že si trasy prispôsobujú vlastným potrebám. Prerezávajú kmene stromov prichystané na sústreďovanie, alebo stromy padnuté cez poľovný chodník v dôsledku kalamity. Ďalej si vyrezávajú nové trasy v mladinách. Svojím protizákonným konaním ohrozujú ľudí, ktorí sa pohybujú po chodníkoch, rušia zver, jazdia dokonca vo večerných a nočných hodinách s čelovými lampami na prilbách, ohrozujú samých seba,“ skonštatoval a pripomenul, že motorkári a štvorkolkári môžu spôsobiť požiar a robia veľký hluk. Tým sa narúša pokoj a ticho v lese. „Vjazd motorových vozidiel, čiže štvorkolky a motorky, v 2.stupni ochrany je v súčasnosti riešený s orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže sa jedná taktiež o porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny. V oblasti Územia európskeho významu Hubková zatiaľ neevidujeme žiaden prípad,“ objasnil Dominik Doboš. foto: Štefan Suvák