Saturday, October 24th, 2020
Home >> Kultúra >> Horný Zemplín a horný Šariš – staň sa dobrodruhom
Horný Zemplín a horný Šariš – staň sa dobrodruhom

   Miesto, kde susedia bukové pralesy s tradičnou sakrálnou architektúrou, príbuzný Eiffelovej veže je len pár metrov od sídla rodu Drugethovcov a z hradu, ktorý jeden čas patril rodine Báthoryovcov, dovidieť na Domašu, kde kotví výletná loď Bohemia. Miesto opradené legendárnym kniežaťom Laborcom, socha ktorého dohliada na jednotu všetkých Rusínov a cez kopec i na dedinu, v ktorej kedysi žili rodičia Andyho Warhola. Miesto, ktoré si pamätá krvavé boje počas oboch svetových vojen. Spleť príbehov robí z tohto odľahlého kúska Slovenska výnimočné územie, v ktorom nájdete aj rusnácky Devín.

   Presne tak totiž niektorí nazývajú romantickú zrúcaninu monastyra v Krásnom Brode neďaleko Medzilaboriec. Je to jeden z najstarších kláštorov a odpustových miest na Slovensku. Jeho vznik je spojený s legendou o slepom žobrákovi. Turisti návštevu tejto zrúcaniny často spájajú s výletom k neďalekému Čertovmu kameňu.

   Spomínaná legenda hovorí, že unavený žobrák si vodou zo studničky v Krásnom Brode umyl svoju tvár i beľmom pokryté oči. Po tom, ako tak urobil, zbadal nad studničkou vznášať sa žiariaci kríž a začal vidieť. Chýr o tomto zázraku sa rozšíril veľmi rýchlo, pretože tamojší ľud často videl nad touto studničkou svetlo. Na tomto mieste vyrástla malá kaplnka, do ktorej umiestnili ikonu. Dodnes ju nazývajú Krásnobrodskou Bohorodičkou a má aj  vlastnú pieseň pochádzajúcu z 18. storočia, ktorej cyrilikou písaný rukopis by mal byť uložený v knižnici Karlovej univerzity v Prahe.

   Výstavba samotného monastyra je zahalená rúškom tajomstva, datuje sa však na 14. storočie, kedy tam mal byť vybudovaný aj drevený chrám. Kláštor v Krásnom Brode sa stal dôležitým centrom duchovného života, avšak jeho existencia bola viackrát ťažko skúšaná. Prvýkrát  na začiatku 17. storočia, keď ho dal Valent Drugeth vypáliť. Stalo sa tak po tom, ako sa mu v roku 1603 pred kláštorom splašili kone a prevrátili koč, pričom si gróf zlomil ruku. Tá sa mu však dlho nehojila, a preto prisľúbil, že ak sa zotaví, dá postaviť nový monastyr. Slovo dodržal a kláštor v roku 1605 po uzdravení obnovil. Ďalšia skúška prišla v 18. storočí, kedy bol monastyr viackrát spustošený, osudným sa mu stal prechod frontu počas prvej svetovej vojny, keďže Krásny Brod leží na území, ktoré v minulosti predstavovalo dôležitú cestu do Haliča súvisiacu s Lupkovským priesmykom. 

   Zaujímavosťou je, že v krásnobrodskom kláštore bol noviciát pre mladých kandidátov rehole baziliánov a filozofická škola. Učili tam viacerí významní profesori, ako bol Arsenij Kocák, autor prvej gramatiky pre Rusínov či národopisec Anatolij Kralický, historik Bazilovič a tiež národní buditelia Alexander Pavlovič, Adolf I. Dobriansky či Alexander Duchnovič.

   Územie horného Zemplína a horného Šariša bolo v dávnej minulosti, ale aj dnes, skúšané tiež matičkou prírodou. Nachádza sa tu totiž najvýchodnejšia vyhasnutá sopka na Slovensku – Vihorlat. So svojou nadmorskou výškou (1076 m n.m.) predstavuje najvyšší vrch Vihorlatských vrchov. Názov mu pravdepodobne dali miestni ľudia a asije odvodený od slova vyhorľať, čo znamená vyhoreniská, vypáleniská. V prípade vhodných poveternostných podmienok je z neho možno pozorovať i vzdialené vrcholy Nízkych a Vysokých Tatier na západe či Gutínskych vrchov na severozápade Rumunska. Vihorlat leží na území vojenského obvodu Valaškovce. Vstup verejnosti na tieto miesta je možný bez nutnosti povolenia, treba tam však rátať s niekoľkými obmedzeniami, ktoré možno nájsť na webovej stránke Ministerstva obrany.

   Vihorlat je nádherné sopečné pohorie, ktorého geografická poloha a osobitný geologický vývoj majú na svedomí okrem iného vznik jazera Morské oko, Sninského kameňa či unikátnych vrchoviskových rašelinísk. Pri pohľade z diaľky ho možno veľmi dobre rozpoznať podľa akoby zrezaného vrcholu. Patrí medzi najlesnatejšie pohoria na Slovensku. Prevažujú tam listnaté, najmä bukové lesy. Už niekoľko rokov sa tamojší Vihorlatský prales, ktorý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie (NPR) Vihorlat, môže pochváliť pečaťou kvality UNESCO. Dostal sa tak na zoznam k takým svetoznámym lokalitám, ako sú Yellowstonský národný park, Grand Canyon, Mount Everest či Kilimandžáro. Nájsť v ňom možno aj vyše 240-ročné exempláre. Je oázou pokoja a oddychu, ale tiež domovom pre široké spektrum zaujímavých živočíchov i rastlín.

   Na území spomínanej NPR však nie je žiadny oficiálny značený turistický chodník. Popri nej však vedie náučný chodník Vihorlatskými bučinami s dĺžkou približne 12,5 kilometra. Zaujímavosťou tohto pohoria je aj nerast vihorlatit. Je to totiž jediná lokalita na svete, kde sa vyskytuje. Novším objavom v tejto oblasti je aj teluronevskit.

Valaškovský most

Viete, čo spája Vihorlat s Valaškovským mostom v meste Humenné, ktorý je príbuzným Eiffelovej veže?

   Ako sme už spomínali, Vihorlat leží na území vojenského obvodu (VO) Valaškovce. Pôvodne to však bola obec, z ktorej boli ľudia práve z dôvodu vybudovania tohto VO vysťahovaní v roku 1937. Časť obyvateľov bola presídlená do Humenného, konkrétne do časti Za vodou, ktorú tamojší obyvatelia doteraz nazývajú Valaškovce. A práve túto lokalitu s ostatkom mesta kedysi spájal len Valaškovský most, ktorý má za sebou vyše 100-ročnú históriu. Postavený bol technológiou spájania nitmi. Podobným postupom bola realizovaná aj výstavba svetoznámej Eiffelovej veže. V minulosti most slúžil aj autám, aktuálne je určený chodcom a cyklistom. Už niekoľko rokov je medzi miestnymi známy aj ako Most lásky. Zaľúbenci si naň zamykali svoju lásku na kľúčik. Aktuálne tak môžu urobiť na kovové srdce, ktoré sa nachádza pred vstupom na most. Mgr. Michaela Zdražilová, foto: OOCR HZ a HŠ

the author

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

  • Nové Podvihorlatské noviny

    Od 1.6.2020 sa začala písať nová história. Podvihorlatské noviny po svojej 61-ročnej existencii chcú osloviť čo najviac čitateľov. Práve pre tých, ktorí nemajú možnosť zakúpiť si tlačoviny, prinášame online obsah. Snažíme sa vyjsť v ústrety tým, ktorí už nežijú v rodných okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce, no domovinu majú stále v srdci a radi by si prečítali, čo sa v regióne udialo. S printom však nekončíme, stále zostáva našou prioritou, kde vám každý pondelok prinášame súhrn týždenných udalostí

  • Menu

  • Kontakt

    LINI PRESS, s.r.o.,
    Jasenovská 2497,
    066 01 Humenné

    Telefón: 0918 482 007, 0908 162 882
    email: redakcia@podvihorlatskenoviny.sk

Top